Prakticky so smrťou nepočítame
Všetci logicky vieme, že musíme zomrieť, ale prakticky s tým nikto nepočítame. Vrcholom hlúposti však je, keď ľudia, ktorí ležia v nemocniciach úplne paralyzovaní chorobou, že ani vtedy vážne nepočítajú so smrťou. Chodieval som do nemocnice zaopatrovať ťažko chorých a hovoril som si: Bože, je to vôbec možné, že sme takí ľahostajní k spáse svojej duše? Raz, keď som šiel zaopatrovať do nemocnice, vyspovedal som umierajúceho človeka a on potom začal hovoriť, že až sa vráti domov, bude robiť kotence pre králiky. Povedal som mu: „Čo je to za nezmysel? Vy máte smrť na jazyku a myslíte na také hlúposti?! Myslite na stretnutie s Bohom, na to, že stanete pred Boží súd!“
Preto nie je nič dôležitejšie v živote, ako byť stále pripravený na smrť. Žiadny kňaz vás nespasí v hodine smrti, ale dokonalá ľútosť vás spasí. Ale keď vy nevzbudíte dokonalú ľútosť a budete myslieť na márnosti, alebo budú útočiť na vás rôzne myšlienky, to ešte neznamená, že keď kňaz prišiel, teda všetko je v poriadku. Nespoliehajte sa na kňaza, ale na Božie milosrdenstvo a na to, že sa naučíte vzbudzovať dokonalú ľútosť, teda pravdivo si priznať svoje hriechy a dať ich Pánovi Ježišovi pod moc Jeho svätej krvi. To je vaša poisťovňa. Na dokonalej ľútosti závisí naša spása! A človek neznáša pravdu, neznáša realitu. Čo je to v nás? Dedičný hriech, ktorý nás drží v klamstve. Ale Boh stále čaká, kým sa k Nemu nevrátime, ako tomu bolo v podobenstve o márnotratnom synovi.
(BKP)
