Prenasledovaní kresťania - Indonézia
„Kľačal som na svojom modlitebnom koberčeku v mešite, keď som v srdci počul hlas: „Tvoj pokoj nie je na tomto mieste.“ Myslel som si, že mi to pošepkal kamarát, ktorý kľačal vedľa mňa. Ale on poprel, že by mi niečo povedal. Po moslimských modlitbách som sa vrátil do autodielne, kde som pracoval, aby som pokračoval v oprave auta. Každodennou snahou môjho šéfa, ktorý bol kresťanom, bola evanjelizácia. Bol som ním znechutený a raz som mu plný hnevu povedal: Tak povedz Ježišovi, nech ma príde sám presvedčiť.“ Takto začína svoj príbeh Hakim z Indonézie. V piatok sa mu stala nehoda, auto sa naňho zrútilo zo zveráku, pričom utŕžil silné zranenie na hrudi, až stratil vedomie. V nemocnici bol celý týždeň v kóme. Po röntgenovom vyšetrení hrudníka ho prikryli prestieradlom a odviezli do márnice, lebo lekári ho pokladali za mŕtveho. Počas kómy mal videnie. Videl dvoch anjelov, ktorý prišli a zodvihli ho. „Pýtal som sa, čo to so mnou robia. Jeden z nich povedal: „Stretneš sa zo Všemohúcim, a On je Pravda, Isa Al Masih“(Ježiš, Mesiáš). Stúpali sme po ceste zaliatej svetlom k trónu. Na pravej strane bolo množstvo anjelov, ktorí ho chválili a na ľavej strane bolo niekoľko starcov. Anjeli mi povedali: To je Všemohúci, ktorý sedí na tróne, musíš sa mu pokloniť. Keď som sa sklonil, Všemohúci sa dotkol môjho ramena a povedal: Ja som Ježiš. Prebral som sa v márnici. Prestieradlo skĺzlo z mojej tváre. Môj šéf, jeho žena a ich deti stáli pri mne a modlili sa za mňa. Dvaja lekári ma vzali znova na röntgen a zistili, že nemám ani jedno zlomené rebro. Jeden z lekárov prehlásil: „Tak toto som behom svojej praxe nevidel. Stal sa zázrak.“ Môj šéf povedal: Nič nie je nemožné tým, ktorí veria.“
Nasledujúce ráno chcel ísť Hakim do kresťanského spoločenstva, ktoré navštevoval i jeho šéf. Ale sa zľakol, pretože on bol moslimom a mohlo by mu to priniesť problémy s jeho firmou. Niektorí kresťania sa takto v Indonézii chovajú. Chcú evanjelizovať, ale nechcú potom niesť zodpovednosť za to, čo to prinesie. Napokon tam Hakim z túžby po Kristovi išiel, ale zažil tam väčšinou vyhýbavé pohľady. O mesiac neskôr mu dal jeho šéf Bibliu a v inom kresťanskom spoločenstve sa dal pokrstiť. Svoju hlavnú identitu našiel Hakim vďaka čítaniu Písma u Ježiša, u Toho, ktorý je Najvyšší . Hakim sa stal horlivým kresťanom a zasvätil sa evanjelizácii. O nejaký čas išiel hlásať evanjelium do rodnej dediny, v ktorej príbuzným vysvetľoval rozdiely medzi islamom a kresťanstvom. To ich však rozzúrilo, a preto od nich odišiel. Keď raz prechádzal okolo svojho bývalého bydliska, zastavilo ho asi sedem mužov, ktorí ho začali ho biť a kričali pritom, že je neveriaci. Zrazu však prišiel jeden muž a vytiahol ho odtiaľ. Zatvorili sa spolu s jeho rodinou v dome. O chvíľu sa však už veľký dav snažil vlámať do domu a zabiť Hakima. Hakim sa spýtal muža, ktorý mu pomohol: „Prečo mi vlastne pomáhate?“ On mu povedal: „To neviem, ale naraz akoby som ucítil nejakú moc a poverenie to učiniť.“ Výtržníci vytiahli niektoré koly zo základov dreveného domu a začali ním triasť. Rodinu zachvátila panika. V tom čase si Hakim spomenul na Bibliu, v ktorej čítal o tom, že Boh má sčítané i vlasy na našej hlave a že nás nepretržite stráži. Členovia rodiny sa ho pýtali, ako to, že je taký kľudný a iba si číta Bibliu. On im povedal : „Nebojte sa, Boh nad nami bdie a nedopustí, aby ste utrpeli nejakú škodu.“ Za chvíľu prišla na miesto polícia a zatkla moslimských výtržníkov. Hakim sa poďakoval moslimovi, ktorý ho zachránil pred násilníkmi. Polícia chcela, aby Hakim svedčil proti dvadsiatim ôsmim útočníkom, a mohla ich odsúdiť. On sa však za nich prihovoril a keď odchádzal z ochrannej väzby, chcel sa ešte stretnúť s týmito obžalovanými zločincami. Dovolili mu to a on sa k nim prihovoril: „ Boh nás privádza na svoje súdy, ale tiež nás zo svojich súdov vyslobodzuje. Môj Boh vás všetkých môže zachrániť.“ Prekvapene sa na neho pozreli a začali byť priateľskejší. Jeden z nich povedal: „Teraz verím, že tvoj Boh je dobrý.“ Potriasli mu rukou a prosili ho o odpustenie. Následne potom bola väčšina z nich prepustená. O krátky čas sa Hakim s nimi stretol. Niektorí z nich boli otvorení rozprávaniu o Ježišovi a uverili v Neho. Hakim pracuje i naďalej ako evanjelista a tiež ako roľník. Vedľa svojho hospodárstva sa nachádza modlitebňa, kde sa schádza asi dvanásť kresťanov. Vrátil sa i do domu moslima, ktorý ho vtedy vytrhol zo zástupu. Teraz je i on so svojou rodinou tajným kresťanom a schádzajú sa na domácich zhromaždeniach. I tento príbeh hovorí o úprimnej modlitbe a živej evanjelizácii. Je to svedectvo i o tom, že Boh kresťanov nie je ten istý, ako v islame. Pán Ježiš je jediný Pán a Boh a odpovedá na modlitby tých, ktorí mu dôverujú. On hovorí: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.“ (Jn 11, 25-26)
(Spracované podľa Hlasu Mučeníkov)
Sťahuj: Prenasledovaní kresťania - Indonézia
