Prenasledovaní kresťania - Nepál
Chatra vyrastal vo veľmi horlivej hinduistickej rodine v jednej odľahlej časti Nepálu. Jeho otec bol hinduistickým kňazom. Po štúdiách sa prihlásil do hinduistického seminára v indickom meste Delhi. V dvadsiatich dvoch rokoch sa stal astrológom a hinduistickým kňazom a bol dokonca poslaný ako misionár do štátov Perzského zálivu. Bolo to práve na Strednom východe, kde Chatra začal pochybovať o svojej hinduistickej viere a začal hľadať pravdu o ceste pravej spásy. Stretol sa s bývalými hinduistami, ktorí prestúpili na islam. Chatra veril, že títo ľudia prešli k inej viere iba preto, aby získali prácu a lepší plat, než by dostali ako hinduisti. Niektorí z nich naliehali na Chatru, aby čítal korán. Súhlasil len z dôvodu, že chcel prísť na to, čo ich na islame tak priťahuje. Keď Chatra čítal korán, prišiel na pasáž, v ktorej sa hovorilo o Ježišovi, a to ho zaujalo. Na tomto mieste je porovnávaný Ježiš a Mohamed a položená otázka, ako bolo pre diabla možné behom pokušenia prenášať Božieho Syna z miesta na miesto. S touto otázkou o Ježišovi z koránu sa Chatra vrátil do Indie, kde sa stretol s jedným kresťanom, ktorý mu dal Nový Zákon. Dychtivo ho otvoril, začal čítať a hľadal spôsob, prečo by mal byť Mohamed vznešenejší ako Ježiš, ale nemohol nič nájsť.
Hovoril: „Miesto Ježišovej slabosti som našiel slabosť vlastnú. Biblia mi povedala, že som hriešnik.“ Toto ho veľmi znepokojilo, pretože bol vždy presvedčený, že je dobrým človekom bez hriechu. Všetok čas trávil uctievaním „bohov“, pomáhal ostatným ľudom. I keď bol hinduistickým kňazom, nové zistenie mu prinášalo mnoho vnútorných bojov. Nechcel vo svojom živote tolerovať akýkoľvek hriech. V Nepále sa Chatra dozvedel o tajnom kresťanskom kníhkupectve. Počas prvej jeho návštevy sa Chatra pýtal predavača, čo znamená byť kresťanom. Muž sa priznal, že veľa toho nevie. Povedal však, že osobne poznal dve veci: Ježiš je Boží Syn a Biblia je Božie slovo. Chatru udivilo, že nevzdelaný človek mu dal takú jasnú a jednoduchú odpoveď. A preto si Povedal: „Keby bol jeden Boh a Ježiš by bol jeho synom, kde by boli ostatní bohovia – hinduistickí Šiva a Višna? Hinduizmus vniesol do môjho srdca množstvo bolestí, ale teraz sa táto odpoveď onoho nevzdelaného brata pevne usídlila v mojom srdci.“ Chatra začal navštevovať malé kresťanské spoločenstvo, kde sa jeden z veriacich modlil za jeho spasenie. Druhú noc po tejto modlitbe prežil skúsenosť, ktorá zmenila jeho život. Zdalo sa mu, ako stojí na brehu širokej bahnitej rieky. Z vody vyskakovali hladné ryby a jedovaté hady. On vedel, že musí prejsť na druhú stranu, ale nevidel ani druhý breh a nebola tam žiadna loďka. Náhle sa na oblohe ukázalo oslepujúce svetlo. Chatra bol svetlom vyzdvihnutý a bezpečne prenesený na druhý breh, kde boli nádherné stromy a krásne zelené pastviny. Bolo to najkrajšie miesto, aké kedy videl. Keď sa ráno zobudil, musel na ten sen stále myslieť. Bol presvedčený, že tým bielym svetlom je Ježiš a spasenie a raj možno získať iba skrze Božieho Syna. A tak prosil Ježiša, aby sa stal Pánom jeho života.
O svojom rozhodnutí nasledovať Krista povedal svojej rodine, ktorá ho však odmietla a s manželkou Kavitou a s dvoma deťmi musel odísť do Káthmandú. „Odišiel som, pretože som už nemohol ďalej vyznávať hinduizmus. Vedel som, že musím nasledovať Ježiša.“ Potom, ako sa dedinskej rade donieslo, že Chatra sa stal kresťanom, jeho rodina dostávala najrôznejšie vyhrážky. Príbuzní jeho ženy na ňu naliehali, aby sa s ním rozišla. Chatra si každý deň čítal Bibliu, zatiaľ čo Kavita čítala hinduistické knihy. Manželský pár sa často hádal a prel. Chatra sa každý deň modlil, aby jeho žena prišla k poznaniu Krista a mohla zakúsiť ten istý pokoj a radosť, ktorú zakúšal on. Jedného dňa Kavita ochorela a musela ísť kvôli žalúdočným ťažkostiam do nemocnice. Lekári nemohli prísť na príčinu jej bolesti. Chatra sa modlil, aby sa Boh dotkol jej tela i duše svojou Božskou mocou. Po modlitbe bola zázračne uzdravená a bezprostredne prijala Krista. O rok neskôr bola domácnosť oboch manželov naplnená pokojom. Chatra cíti povolanie slúžiť hinduistickým kňazom a prehlasuje, že ich už sedem na základe jeho svedectva uverilo Kristovi. Pokiaľ by však vyšlo najavo, že je obráteným hinduistom, išiel by hneď on i všetci, ktorých priviedol ku kresťanskej viere, minimálne na tri roky do väzenia. Hovorí, že sa od svojej misionárskej práce nedá ničím odstrašiť: „Neprestanem, pretože je to mojou radosťou a prináša mi to veľké životné naplnenie. I keby ma posadili do väzenia, viem, že tam bude Boh so mnou. On je so mnou vždy. Nebojím sa ani smrti, verím, že ma Boh vezme k sebe do neba.“ (Hlas Mučeníkov)
