Prírodovedecké výpovede a argumenty kresťanskej viery v správe o stvorení sveta
Biblická správa o stvorení je nevyhnutný a ničím nenahraditeľný informačný zdroj, ak sa pýtame na pôvod a zmysel tohto sveta a všetkého života. Okrem toho konštatujeme, že početné novozákonné ponaučenia nachádzajú svoje odôvodnenia v správe o stvorení. Ak spochybníme doslovné chápanie výpovedí, pripravíme tým i Nový zákon o základňu. Pri presnom skúmaní prvých dvoch kapitol 1. Knihy Mojžišovej zisťujeme, že sa tam stretávame s rovnako veľkým množstvom vedeckých faktov ako výpovedí viery. O obidvoch podávame výber v dvanástich bodoch, pričom k vedeckých výpovediam priradíme tie, v ktorých sa dá rozpoznať prírodovedecká relevancia. Je nápadné, že Božské zjavenie demaskuje bežné ľudské vymyslené predstavy ako omyl.
1.Počiatočný bod: Priestor, čas a hmota nie sú večné, ale majú definovaný počiatok (1 Mojž 1,1)
2. Počiatočný stav zeme: Zem nemá počiatok ako žeravá ohnivá guľa, ale od počiatku bola stvorená s chladivým vodným povrchom (1 Mojž 1,2)
3. Žiadny veľký tresk: Zem a ostatné vesmírne telesá nevznikli nejakým „veľkým treskom“, ale boli stvorené oddelene v rôznych dňoch (1. a 4. stvoriteľský deň)
4. Zem a vesmír: Zem je podľa Stvoriteľovho určenia – a vôbec nie geometricko/astronomickou polohou – centrálnym vesmírnym telesom. Ostatné hviezdy (planéty, Slnko, Mesiac, hviezdy) majú za úlohu iba slúžiť človeku (1 Mojž 1,14: na meranie času a na rozlíšenie dní, rokov...) a poukazovať na Stvoriteľa (Ž 19; Rim 1,20)
5. Zemská atmosféra: Neexistovala žiadna redukovaná pra atmosféra z metánu, vodíka a čpavku, ktorá sa v priebehu miliárd rokov vyvinula na dnešnú kyslíkovú atmosféru, ale v druhom stvoriteľskom dni bola stvorená na kyslík bohatá atmosféra, ktorá sa optimálne hodí pre rastlinný a živočíšny svet, ako i pre človeka.
6. Prvý život: Prvé štruktúry života nevznikli evolučnou cestou vo vode, ale boli stvorené na zemi. V treťom stvoriteľskom dni stvoril Boh rastliny (1 Mojž 1, 11-12)
7. Prvé zvieratá: Prvé zvieratá neboli najjednoduchšími nižšími formami, ale druhovo špecifické - ryby, vtáci a veľké morské zvieratá. Veľryby – vysoko vyvinutí cicavci – patrili k prvým zvieratám (1 Mojž 1, 20-21)
8. Pôvod vtákov: Vtáky sa nevyvinuli z plazov. Boli stvorené v časovom predstihu jedného stvoriteľského dňa pred lezúcimi živočíchmi (1 Mojž 1, 20; 24-25)
9. Existenčný boj nie je stvoriteľský princíp: Pôvodne stvorené zvieratá boli bylinožravce a iba po páde do hriechu sa z nich stali mäsožravce (1 Mojž 1,30). Darwinovský evolučný princíp „the survival of the fittest“(prežitie najzdatnejších) nie je stvoriteľským princípom, ale popisom situácie stvorenia vtiahnutého pádom človeka do spoločného utrpenia (Rim 8,19 –22). Ani výklad agresie ako dobrého, dôležitého princípu, ktorý najskôr naštartoval „zotrvačník evolúcie“, nedbá na biblickú výpoveď o páde do hriechu.
10. Prvý človek: Človek nemal žiadnych zvieracích predkov, ale je zvláštnym stvorením (1 Mojž 1,27; Sk 17,26; 1 Tim 2,13)
11. Ľudská reč: Reč človeka sa nevyvinula z primitívnych pra zvukov živočíšnej ríše. Od počiatku človek disponoval darom vysoko vyspelej reči so schopnosťou dialógu a tvorby slov (1 Mojž 2, 19-20.23a; 3, 9-13)
12. Doba trvania: Svet nevznikal evolučným procesom dlhým niekoľko miliárd rokov, ale bol stvorený v šiestich regulárnych 24 hodinových dňoch (2 Mojž 20, 9-11).
Výpovede viery v správe o stvorení sveta
1. „Stvoriteľ: Boh je stvoriteľ tohto sveta a všetkého života (1 Mojž 1,1). Tiež Duch Svätý sa podieľal na diele stvorenia (1 Mojž 1,2b). Realizátor –vedúci diela – je Ježiš Kristus (Jn 1,1-4.10; Kol 1,15-16). On je to Slovo, bez ktorého nič nie je učinené. (Jn 1,3)
2. Stvoriteľské metódy: Božie stvoriteľské metódy sú: skrze Slovo (10x v 1 Mojž 1: „I povedal Boh“), skrze vôľu (Zjv 4,11), spontánnym pôsobením (Ž 33,9) a stvorením z ničoho (Hebr 11,3; 2 Mach 7,28)
3. Osobnosť človeka: Človek bol stvorený podľa Božieho obrazu (1Mojž 1,27). Božím dychom, ktorý mu bol pri stvorení vdýchnutý, prijal ducha. Trojdielnosťou ducha, duše a tela (1 Mojž 5,23), ktoré však tvoria jednotu, je človek nielen graduálne, ale podstatne odlišný od zvieraťa. Boh postavil človeka tak vysoko, že človek bol stvorený len o málo nižšie než anjeli (Ž 8,6)
4. Muž a žena: Muž bol stvorený najskôr, potom Boh stvoril ženu vo zvláštnom stvoriteľskom procese z rebra muža a dal mu ju ako pomocnicu (1 Mojž 2,18.21-22; 1 Tim 2,13).
5. Manželovo: Manželstvo bolo Bohom ustanovené už pre prvý pár (1 Mojž 2,24). Preto nie je inštitúciou, ktorá bola na určitej kultúrnej úrovni vymyslená samotným človekom.
6. Pomer muža a ženy: Zo stvoriteľského poriadku vyplýva mnoho novozákonných poučení, ktoré upravujú súžitie muža a ženy hlavne v manželstve, v rodine a v cirkvi (1 Kor 11,3.7-9; Ef 5,22-25.33; 1 Tim 2,11-14; 1 Pt 3,1-6).
7. Bydlisko ľudí: Prvý manželský pár žil až do pádu do hriechu v záhrade Eden. Eden nie je ani mýtický pojem, ani podobenstvo, ale reálne geografické miesto.
8. Vzťah k stvoreniu: Boh predal človeku vládu nad zemou a živočíšnym svetom – nie však nad druhými ľuďmi (1 Mojž 1,28; Ž 8,7)
9. Život vo vesmíre: Z jednoznačne cieľovo orientovanej úlohy, ktorú Boh prisúdil Zemi, je treba ďalší život vo vesmíre vylúčiť.
10. Ocenenie stvorenia: Boží úsudok o jeho celom stvorení znel: veľmi dobré! Preto nebolo pred pádom do hriechu v celom stvorení nijakej námahy, choroby, smrti, utrpenia, ani bolesti.
11. Deň odpočinku: Po šiestich stvoriteľských dňoch si Boh siedmy deň odpočinul a posvätil Ho. V Božích prikázaniach zo Sinaja (2 Mojž 20,9-11) bol i človekovi daný ten istý rytmus práce a odpočinku.
12. Smrť: V evolučnej filozofii je smrti prisúdená stvoriteľská úloha, bez ktorej by nebol žiadny pokrok. R. W. Kaplan napísal: „Vloženie starnutia a umierania je síce pre jedinca, zvlášť pre ľudského, bolesti plné, ale je cenou za to, že evolúcia mohla vôbec vytvoriť náš druh.“ Biblia oproti tomu svedčí, že smrť nie je súčasťou pôvodného stvorenia, ale že je tu ako Boží súd nad hriechom a dôsledok neposlušnosti človeka (1 Mojž 3,19; Rim 5,15; 6,23).
Sťahuj: Prírodovedecké výpovede a výpovede viery o stvorení
