PROTI KOMU BOJUJEME?

Keď sa máme postaviť do boja, musíme vedieť, proti komu bojujeme. Nebojujeme proti nejakému mŕtvemu územiu – továrňam, letiskám, skladom zbraní... Nebojujeme proti nejakým fyzikálnym, teda mŕtvym energiám, ale bojujeme proti pantokratores – duchovným silám, intelektuálnym bytostiam zla, ktoré majú určitú duchovnú moc. Avšak i ony sa musia podriadiť Božiemu majestátu, Božiemu slovu. Slovu, ktoré povie Boh skrze svojich verných služobníkov, či služobnice. Musia sa podriadiť, či chcú alebo nie. To slovo však musí byť prednášané vo viere, nie v pochybnosti. Inak by platilo, čo hovorí apoštol Jakub: „Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.“(Jk 1,6) Ježiš hovorí: „Nepochybuj a ver!“ V čo? Nie vo svoju silu, svoje schopnosti, či skúsenosti... Áno, je treba mať skúsenosti a v chvíli boja sa môžeme riadiť i nimi, ale hlavná vec je mať spojenie s „centrom“ – s Ježišom. Elektrická lokomotíva nemôže vyvinúť potrebnú silu, aby sa aj s vagónmi rozbehla, pokiaľ nie je napojená na zdroj, na elektrický prúd. Ani žiadna iná technika nefunguje bez pripojenia na zdroj. Teda podmienkou je vždy spojenie! Rovnako tak aj my musíme byť v spojení s Ježišom. Najdôležitejšie teda vždy je: Kde je Ježiš? V evanjeliu Ježiš hovorí: „lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“(Jn 15,5) a tiež tu hovorí o jednote: „Ostaňte vo mne a ja vo vás.“ (Jn 15,4) Na inom mieste hovorí: „Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene.“ (Jn 16, 23-24) Mohli by sme povedať: „Pane, toľkokrát sme už prosili.“ Kde je teda problém? Môžeme totiž vyslovovať meno Ježiša Krista, i to má do určitej miery význam, ale pokiaľ ide o boj s pantokratores, démoni sa nepohnú, neodchádzajú, keď vnímajú, že prednesené slovo nemá silu, že za ním nie je Božia moc. Prečo? Príčinou je naša pochybnosť, nevera a vlažnosť, pre ktoré ako z deravého hrnca všetko vytečie. Keď sme ale v modlitbe skrze tajomstvo spoluukrižovania v živom spojení s Ježišom, pokľaká pred Jeho menom každé koleno.

(Byzantský katolícky patriarchát)