Rozjímanie nad Ž 119,164
"Cez deň ťa chválim sedemkrát pre tvoje spravodlivé rozsudky."
Už v čase Kristovom mal vyvolený národ rozdelený deň, a dokonca aj noc, na úseky po troch hodinách. Čo sa týka dňa, v evanjeliu je zmienka, že Ježiš trpel na kríži od 6. do 9. hodiny, teda od našej 12. do 15. Takisto sa spomína, že Peter a Ján išli o tretej hodine do chrámu k modlitbe (Sk 3 ,1). Stotník Kornélius sa o hodine 9., teda o 15 hodine, modlil a mal videnie (Sk 10,3). Peter sa modlil okolo 6. hodiny, t.j. našej 12. (Sk 10,9). Chváliť Boha 7 × za deň môžeme teda vziať doslovne, ale táto číslovka má aj symbolický charakter. Sedem je číslo plnosti, teda znamená stále. Lenže ak vezmeme toto číslo len symbolicky, miesto konkrétnych zastavení sa na modlitbu nám zostanú len zbožné frázy. Budeme tvrdiť, že sa celý deň modlíme prácou a dobrom, ktoré preukazujeme, a v skutočnosti to znamená, že sa nemodlíme vôbec. Keď ale splníme modlitebné zastavenie doslova 7 ×, znamená to, že sa zastavujeme vždy v konkrétnu hodinu. Ak sa v určenú hodinu postavíme do Božej prítomnosti, potom je nádej, že sa aj v nasledujúcom čase troch hodín budeme myšlienkou vracať k Bohu. Keď napríklad príde nejaký problém či rozhodovanie, budeme schopní krátko vojsť do Božej prítomnosti a dať svoju záležitosť Bohu. Keď sa však v konkrétnom čase nezastavujeme, vôbec cez deň s Bohom nepočítame. Bez modlitebných zastavení žijeme len akési akademické, teoretické kresťanstvo bez sily. O všetkom mudrujeme, ale Božie požiadavky nerealizujeme. Staviame dom na piesku, a ako hovorí Ježiš, ten sa vo chvíli skúšky zrúti.
Výrok zo Žalmu 119 brali doslova aj súčasníci Ježišovi aj generácie pred nimi. Deň začínali prvou hodinou, to je v 6 hodín ráno. Druhé zastavenie mali v našej 9 hodine, to bola ich 3. hodina. O tejto 3. hodine je v Písme povedané, že nastal veľký hluk a na apoštolov zostúpil Duch Svätý (Sk 2). Ak niekto tvrdí, že kopírujeme zastavenie na modlitbu počas dňa od moslimov, je to nezmysel, pretože islam vznikol až v 7. storočí. Počas dňa sa zastavujú 5 × na trúbenie z minaretov, nedodržiavajú trojhodinový rytmus. My v modlitebných zastaveniach stabilne opakujeme to najzákladnejšie, a to modlitbu dokonalej ľútosti, ktorú bude každý z nás potrebovať v hodine smrti. Spočíva vo vzývaní Ježišovho mena. "Kto by vzýval meno Pánovo, bude spasený." (Rim 10,13) Potom si pripomíname prvé prikázanie - milovať Boha, Božieho Syna, Ježiša, celým srdcom, celou dušou a celou silou. Nakoniec si opakujeme jeden verš z Písma.
Všimnime si, že Božie slovo hovorí, že máme chváliť Boha. Samozrejme za všetko dobrodenie, čo nám Boh dal, za ochranu pred zlom, pred nešťastím ... Máme chváliť Boha za požehnanie, ktoré nám dal pri práci aj v iných záležitostiach nášho života. V tomto výroku Písma sa ale navyše zdôrazňuje, že máme chváliť Boha za niečo, čomu sa človek vyhýba, a to sú spravodlivé Božie súdy. Čo to znamená? Znamená to, že keď prežívame niečo negatívne, čo nás vedie k smútku, reptaniu, hnevu, máme sa zastaviť a vziať situáciu s vierou. Napríklad človek havaruje autom. Povedal by si: "Za to mám chváliť?" Áno! Ak za to začnem Boha chváliť, uvedomím si, že havária mohla dopadnúť ďaleko horšie. Mohol som byť zmrzačený, alebo aj mŕtvy. Keď začneme ďakovať, začneme sa na udalosť pozerať z perspektívy večnosti a vnímať, prečo utrpenie prišlo. Zrazu si uvedomíme, že aj keď navonok ešte všetko vyzeralo, ako by bolo v poriadku, srdcom sme sa vzdialili od Boha a išli si svojou vlastnou cestou, ba dokonca, že sme si zahrávali s hriechom. Utrpenie, ktoré prišlo, bolo výstražným Božím prstom, aby sme sa zastavili a nespôsobili si niečo horšie. Túto skúsenosť môže každý zakúšať aj v malých nezdaroch a skúškach. Je preto na mieste ďakovať Bohu za Jeho spravodlivé súdy.
Najväčším dobrom nie je naše zdravíčko ani materiálne požehnania ani nejaké povrchné úspechy či kariéra, to všetko veľmi skoro pominie, skutočným a najväčším dobrom je, aby sme spasili svoju nesmrteľnú dušu. Tento najdôležitejší pohľad na svoj život bohužiaľ mnohí kresťania vôbec nevnímajú. Vzťah k Bohu si premietajú len do roviny prirodzeného dobra, ktoré je klamom, svojvoľnosťou a márnosťou a často aj škodí.
Nie že by sme nemali Bohu ďakovať za pozemské dobro, zaň máme ďakovať, ale máme sa naučiť ďakovať aj vo chvíli utrpenia a skúšky. Keď to budeme robiť, Boh nám dá svetlo a ukáže východisko. Budeme sa učiť konkrétnemu chodeniu s Bohom v pravde. Na tejto ceste človek reálne počíta s tým, že zomrie, že bude Boží súd a večnosť. V dnešnej dobe musíme byť pripravení na prenasledovanie, a napríklad aj na mučenícku smrť. Je zvádzaním prostého ľudu, ak niektorí cirkevní preláti, apostati, presadzujú nebezpečnú vakcináciu a pokrytecky tvrdia, že nie je žiadna náboženská príčina k odmietnutiu vakcinácie. Toto tvrdenie je hrubá lož! Prijatie mRNA vakcíny protirečí Božím prikázaniam. V čom?
1) Táto vakcína mení ľudský genóm, to znamená, že zasahuje do Božieho dokonalého stvoriteľského diela a vytvára z človeka akési geneticky modifikované monštrum - netvora. To je zločin proti Bohu Stvoriteľovi, ktorý keď nás stvoril, videl, že čo urobil, je dobré. Robiť z človeka modifikované monštrum je diabolské, veľký hriech a vzbura proti Bohu Stvoriteľovi.
2) Ďalším hriechom je, že vakcína je vyrábaná z tkaniva nenarodeného dieťaťa. Je z neho vytrhnutá ešte zaživa, než je usmrtené. To nie je len schválenie a podporovanie sadistickej vraždy, to je priamo využitie vakcinácie k celoplošnej satanizácii! To je do neba volajúci hriech!
3) Ďalším veľmi ťažkým hriechom je, že do mRNA vakcíny boli zámerne dodané aj nanočastice, ktoré môžu prenikať do mozgu. Konečným cieľom je totálna manipulácia s človekom, čo má vyvrcholiť čipizáciou. Toto je už samo o sebe zločin - človek sa zrieka možnosti spásy trvalým podriadením svojej vôle systému, ktorý je v rukách satanistov, bojujúcich proti Bohu. Navyše Písmo sväté varuje, že očipovaných ľudí postihnú vredy a utrpenie; najhoršie však je, že po smrti ich čaká ohnivé jazero! (Zj 14 a 19). Zatiaľ sa propaguje vakcinácia, aj tá ale už patrí do procesu postupnej čipizácie a mnohokrát sa už prelína s implantáciou čipov.
4) Súčasná experimentálne, nepreverená vakcinácia sleduje genocídu ľudstva. Hlavný propagátor Gates sa o súčasných vakcínach vyjadril jasne: "Ak odvedieme dobrú prácu s vakcínami, znížime populáciu o 10-15%," to znamená o jednu miliardu. Cieľom je však genocída 6 miliárd! To je hriech páchania masovej vraždy. Zodpovednosť dopadá na tie cirkevné osoby, ktoré vakcináciu cynicky a lživo presadzujú. Je to nielen falošný pápež Bergoglio, ktorý sa navyše klania démonovi Pačamame a presadzuje sodomiu, ale aj tí preláti, ktorí s ním v zločinoch proti ľudstvu tvoria jednotu. Tí všetci sa postavili proti skutočnej vede špičkových odborníkov, ktorí naliehavo pred touto nebezpečnou vakcínou varujú. Samozrejme, masmédiá sa tiež odvolávajú na tzv. odborníkov, ale to sú tí, čo predali svoje svedomie za peniaze či kariéru a dopadá na nich spoluzodpovednosť za zločin genocídy ľudstva. Kto týchto zločinných podvodníkov počúva, dal najavo, že odhodil zdravý rozum a svedomie, nechce počuť pravdu a sám sebe i druhým kope hrob časný i večný.
Je potrebné, aby sme v týchto veciach mali jasno a varovali svojich najbližších, pretože dôsledky mRNA vakcíny sú nedozerné a nezvrátiteľné. Niektorí z odborníkov výslovne vyhlasujú: "Radšej smrť, než prijať túto vakcínu."
My kresťania vieme, že náš život je v rukách Božích. Ďakujme Pánovi za Jeho spravodlivé súdy. 7 × za deň sa zastavujeme a vzbudzujeme dokonalú ľútosť. To je bezpečná cesta do večného života. Každý z nás musíme zomrieť. Či zomrieme tento rok alebo až v niektorom z ďalších rokov, to nie je rozhodujúce. Rozhodujúce je, aby sme boli na smrť pripravení.
(BKP)
