Slovo o. patriarchu Eliáša o svätých
Dnes si pripomíname veľký príklad týchto mužov, žien a detí z dávnejšej i blízkej minulosti, ktorí sú hrdinami viery a sú nám vzorom života viery, čistej lásky k Bohu, k blížnym aj k národu. Dnes sa nám však bohužiaľ ponúkajú iné vzory, predovšetkým mladej generácii, a to negatívne. Vidíme rôznych rockových spevákov, ktorí užívajú narkotiká, a potom umierajú na následky svojho neviazaného, zlého spôsobu života. Toto rozhodne nie je príklad na nasledovanie, pretože prináša nielen peklo na zemi, ale aj peklo po smrti. Svätí sú v nebi. Tým, že sme prijali Pána Ježiša za svojho Spasiteľa a Pána, sme sa narodili do Božej rodiny. Všetci, ktorí žili skutočne kresťanským životom a predišli nás do večnosti, sú našimi bratmi a sestrami a tiež patria do tejto našej duchovnej rodiny. Dávajú nám príklad dobrého, hrdinského života viery.
To hlavné, čím sa vyznačovali, bola láska k Bohu. Slovanské národy majú pre lásku len jeden výraz, gréčtina má však tri, ktorými presne vyjadruje, o ktorú formu lásky sa jedná. Prvé slovo je "eros" - ide o lásku medzi mužom a ženou. Potom je slovo "filia", čo je láska k rodine, láska matky k deťom, dieťaťa k rodičom alebo láska k národu. Tretím stupňom lásky je "agapé", to je láska k Bohu. Ježiš sa u Genezaretského jazera pýtal apoštola Petra: "Šimon, syn Jánov, miluješ ma?" (Agapas me? - Miluješ ma tou Božou láskou?) A on mu odpovedal: "Filo sa!" Trikrát sa ho Ježiš pýtal: "Agapas me?" A Peter trikrát odpovedal: "Filo sa!" Inými slovami: Ja ťa milujem tak, ako milujem svojich rodičov, svoj národ. Nemám v sebe tú Božiu lásku. Milujem Ťa tak, ako viem. A Ježiš potom povedal: "Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel; Ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš." (Jn 21,18) To hovoril o Petrovej smrti. Keď potom na Turíce na apoštolov zostúpil Duch Svätý, urobil z nich Kristových svedkov, On ich srdce naplnil tou Božou láskou - agapé.
Čistá láska k Bohu je darom a býva spojená s utrpením. Keď však človek odovzdá Bohu nielen svoje hriechy, ale aj všetky svoje problémy, svoju prítomnosť aj budúcnosť a spolieha sa na Neho celým srdcom - dôveruje Mu - On mu potom dá silu aj v tých najťažších utrpeniach a krížoch, ktoré prídu. Túto lásku k Bohu - agapé - mali všetci svätí. Aj my môžeme po ich príklade milovať Boha v konkrétnych každodenných situáciách. Príde napríklad choroba, bolesť alebo nejaký psychický kríž ... Vtedy môžeme s odovzdanosťou povedať: "Pane, nech sa stane Tvoja vôľa!" V tejto vete je vyjadrená láska k Bohu. Alebo možno Bohu povedať: "Dôverujem Ti!"
Na každého človeka niekedy príde existenciálna depresia. V tej chvíli ani sám nevie z čoho. Práve tu si uvedomujeme, že človek túži po večnej láske, po pravom šťastie, ktoré mu nikto nevezme. A ono je len v Bohu. Všetci svätí sú nám príkladom ako vstať, keď človek upadne, ísť ďalej a niesť svoj kríž. Oni tiež milovali svoj národ, svoju rodinu ... ale na prvé miesto postavili Boha. Keď Ho aj my dáme na prvé miesto, potom Božia láska bude pôsobiť v nás, aj na našich blížnych. Svätosť nie je len pre niekoľko vyvolených, ale je normou pre každého z nás, pretože ako je napísané v Písme svätom: Nič nečistého do neba nevojde. Už tu na zemi máme usilovať o svätosť. To nie je len fráza, je to konkrétna požiadavka, výzva, aby sme realizovali Božie slovo, aby sme dávali v našom živote priestor Bohu, aby sme Ho počúvali.
V modlitbe Otčenáš hovoríme: "Buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi ..." To je program svätosti - plniť Božiu vôľu. A čo je Božia vôľa? Tá je nám povedaná v Božom slove. Boh nám dal svoje prikázania, Ježiš nám ukázal ich hĺbku a tiež že bez Neho nemôžeme nič robiť, teda že ich nemôžeme naplniť vlastnými silami ... A práve preto potrebujeme Ježiša, musíme sa na Neho obracať, prosiť Ho o pomoc. On sám nám potom dáva k tomu silu. Svätí realizovali Božie slovo. Aj my ho máme realizovať. Naša norma svätosti je, aby sme počúvali Božie slovo nielen ušami. Nestačí o ňom filozofovať alebo ho dokonca kázať. My ho máme realizovať. Za ním je sila Ducha Svätého. Keď sa budeme snažiť žiť Božie slovo vo svojom každodennom živote, budeme mať skúsenosť, ako skrze neho pôsobí Božia milosť, Božia láska a svetlo, a tiež budeme vedieť, ako ho vysvetliť iným. Fyzicky umierať nebudeme dvakrát - len raz. Ale máme umierať každý deň svojej vôli, svojim pocitom, plánom ... a hľadať Božiu vôľu. Umierať sebe znamená milovať Boha, milovať Ho skutočne celým srdcom, celou dušou a celou silou.
Kto je nám v tom príkladom? Tí, ktorí nás predišli a teraz sú v nebi v Božej sláve - svätí. Apoštol Pavol nás vyzýva: "Preto aj my, obklopení takým zástupom svedkov, Odhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý sa nás tak ľahko prichytí, a vytrvajme v behu, ako je nám uložené, s pohľadom upretým na Ježiša, ktorý vedie našu vieru od počiatku až do cieľa. "(Hebr 12,1-2)
Poprosme dnes týchto mučeníkov, apoštolov, prorokov, pustovníkov, rehoľníkov ... nech sa za nás prihovárajú, aby sme vytrvali vo vernosti Ježišovi ako oni a potom sa s nimi radovali večne v nebi.
(Slovo o. patriarchu je z nedele Všetkých svätých vo východnej cirkvi)