Slovo otca patriarchu Eliáša: Boj o záchranu duší
Na každom kroku na nás číha nejaká pasca, do ktorej človek môže vojsť. Keď nemá zdravé spoločenstvo, ktoré by mu pomáhalo, tak urobí nejaký malý chybný krok, potom druhý, tretí ... a skončí zle. Potrebuje spoločenstvo, nielen aby mal ochranu, ale tiež aby mohol byť uzdravovaní, očisťovaní zo svojho egoizmu, aj kvôli formácii, kvôli poučeniu, ako bojovať, ako riešiť rôzne situácie. Ide o boj s našou ľudskou pýchou, hlúposťou, egoizmom, teda so starým človekom - dedičným hriechom v nás. Ak človek nemá spoločenstvo, ktoré sa na modlitbe stretáva so živým Ježišom, komunikuje s Ním, môže urobiť pre Boha i veľké veci, ale sám ich potom zničí. Prostredníctvom "starého človeka" stále prichádzajú inšpirácie od Božieho nepriateľa. Ten len ťukne na nejaké slabé miesto a už to ide samo, už sa topíme "vo vlastnej šťave".
Boží nepriateľ potom nepotrebuje nič robiť, len kontroluje, či to dobre funguje. "Starý človek" reaguje v jeho línii a v pozadí sa smeje Boží nepriateľ. Navonok však ako by ani neexistoval. Má v nás totiž tzv. piatu kolónu, verného spolupracovníka - starého človeka, a tak ľudia idú dobrovoľne krôčik po krôčiku do záhuby. Ale keď má ísť človek za Kristom, príde nechuť, všetko sa v nás stavia na odpor, len aby človek za Kristom nešiel. Sme hodení do tohto nespravodlivého systému, ktorý je v nás. Je to otrava, ložisko zla, dedičný hriech v nás, ktorý adoruje ducha lži a zla. Stále ho to priťahuje, až doslova tlačí k tej lži a zlu. Je to niečo hrozné.
Ten hriech v nás chce doviesť do pekla. Keď si človek uvedomí, čo v sebe nosíme, čo to v nás je, tú svoju biedu, má nad tým mať bolesť. My to však často ešte maskujeme a nechceme vidieť. A ono ani nestačí to len vidieť, človek s tým musí bojovať. Ale aj tak to nepremôžeme vlastnou silou. Potrebujeme k tomu Božiu milosť a túto milosť by sme mali vyprosiť aj pre druhých. Človek sa len s bolesťou pozerá a plakal by nad tým, ako jednotlivé národy konajú vlastnú samovraždu. Predtým boli vojny. Jeden národ bojoval proti druhému, ale teraz sa všetci dohovorili, že vykonajú samovraždu každý vlastného národa, že začnú otravovať vlastných ľudí a nielen otravovať, ale chcú, aby sa dostali do pekla. Skrze čipy z nich chcú urobiť biorobotov, ktorí budú konať zlo. Človek si povie: Tu sme bezmocní, nemáme šancu ... To na jednej strane vedie do depresie, totálnej depresie. Ale na druhej strane je tu totálna radosť, že Boh dáva šancu, východisko v Ježišovi: "Sme ospravedlnení zadarmo Jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi." (Rim 3,24) Boh má moc nás zachrániť, ospravedlniť, ak budeme robiť pokánie.
Za všetku tú špinu hriechu Ježiš na Golgote zaplatil. On je Boží Syn. Máme sa stále vracať do tejto podstatnej veci a nemudrovať o všelijakých filozofiách, vysokých teológiách, atď. Podstatná je jednoduchá, prostá vec, a to pre každého - či je to bezdomovec či kardinál, pápež alebo ktokoľvek iný - je len jedna jediná cesta záchrany, a to cesta pokánia. Iná nie je. Panna Mária ako kráľovná prorokov tiež nabáda: "Pokánie, pokánie, pokánie." Nič iné nehovorí, než že nabáda na pokánie. Či v Lurdoch či vo Fatime či v La Salette. To je jediná cesta záchrany. Potom môžem prežiť to slovo "zadarmo". "Sme ospravedlnení zadarmo Jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi." To slovo "dar". Ja som ho dostal. Mne bol ponúknutý. A človek v pýche môže tento dar odmietnuť. Keď ho však odmietne, odmietne tým Ježiša. Máme sa znovu vracať k týmto najpodstatnejším veciam týkajúcich sa našej spásy.
To je to najdôležitejšie. A človek sa nudí, chce stále niečo nové, zaujímavé. Vôbec nevníma, že okolo nás je toľko zla, zúri tak silný boj o záchranu duší. Toľko je potrebných zmiernych obetí za národy. Všetko sa rúca. Tým viac si máme byť vedomí, že je potrebné zájsť na hlbinu. Je potrebné bojovať na modlitbách. Môžeme sa modliť! Môžeme volať k Bohu! Môžeme veriť - veriť ako synovia a dcéry Presvätej Bohorodičky. Môžeme byť pokojnými obeťami! Keď príde nejaké utrpenie, či už duševné - rôzne starosti, problémy, napätie, pokorenie, nedorozumenia v rodine, na pracovisku - alebo keď prídu nejaké choroby, fyzické ťažkosti, všetko, čo Boh dopustí, môžeme to s vierou prijímať a Jemu obetovať vo viere, v spojení s Kristom, s Jeho smrťou, s Jeho zásluhami. To má potom obrovskú cenu pre spásu duší, pre večnosť.
BKP
