Slovo otca patriarchu Eliáša: Mária - podmienka k životu
Niekedy sa stane, že väčšinu modlitby človek zostáva v roztržitosti, aj keď akoby v akejsi nábožnej roztržitosti. Treba sa zaprieť a uvedomiť si: STOP! Kde tu je Ježiš v tejto takzvanej nábožnosti, v tejto modlitbe?
K väčšej horlivosti si môžem pomôcť takým jednoduchým obrazom, predstavou: Ako by som držal krídlové dvere - jednu polovicu čiže jedno krídlo dverí jednou rukou a druhou rukou druhé krídlo, pretože inak sa dvere stále chcú zatvárať. A uvedomím si, že teraz skrze tie otvorené dvere vniká svetlo - práve tým, že ja ich držím, čiže som ukrižovaný s Kristom, som vo svetle. Predo mnou je Kristov kríž. Pozerám sa Ježišovi do očí a uvedomujem si, že z mojich očí do Jeho očí vychádza lúč zvlášť silného svetla, ktorý ma s Ním spája. A pri pohľade na mňa Ježiš prednáša slová. Aké? Prednáša svoj testament. Komu? Učeníkovi. Kto je učeník? Ten, kto stojí pod krížom, kto je s Kristom ukrižovaný, kto opustil všetko - svoje teórie, svoje plány a stojí v poslušnosti viery, v poslušnosti Bohu, v poslušnosti Jeho slovu. Aj ja teraz stojím v poslušnosti poslednému Ježišovmu slovu, testamentu z kríža. A zrazu, ako by do toho lúča, ktorý vychádza z Jeho očí do mojich očí, Ježiš vkladá slová: "Hľa, tvoja Matka." Učeník pod krížom - teraz aj ja som učeníkom - reaguje na to slovo. Ako? Vierou. Čo urobil? Prijal Máriu. Kam? Do svojho najvlastnejšieho, eis tá idia. Ako? Vierou. Duchovne, nie fyzicky. V nás je program Evy. Aký je to program? Poslušnosť diablovi a pochybovanie o Božom slove - teda nevera. A aký je program Novej Evy, ktorú nám dáva Ježiš a ktorá je zároveň Jeho, ale aj našou Matkou? Poslušnosť viery. V nej sa Slovo stalo telom, nie v Eve. Mária je kecharitomene - plná milosti. Boh si ju vyvolil. Ona hovorí: Hľa, som otrokyňa Pána. Nech sa mi stane podľa tvojho, a nie môjho, slova. Preto nám ju Ježiš dáva z kríža za Matku. Ide tu vlastne o duchovnú transplantáciu. Aká je podmienka tejto transplantácie? Byť ukrižovaný. To znamená, že duševná a duchovná oblasť v nás má byť v tú chvíľu nečinná a máme nechať plne konať Boha. Rovnako tak je nečinný ten, kto prechádza fyzickou transplantáciou srdca. Boh hovorí: Ja vám dám nové srdce, nie niekto iný. Túto operáciu koná Boh. Kde? Na Golgote. Skrze koho? Skrze svojho Jednorodeného Syna. Kedy? V hodinu Jeho smrti skrze slová: "Hľa, tvoja matka!" Učeník ju prijal. Neodmietol. A čo ja? Áno, Pane, aj ja som učeníkom. Aj ja teraz vidím duchovne Teba na kríži. Pozerám sa do Tvojich očí. Mám rovnakú vieru ako apoštol Ján pod krížom - vieru biblickú. A pretože prijímam všetky pravdy Božieho slova, všetky pravdy evanjelia, nie len niečo, čo mi vyhovuje, tak prijímam aj túto pravdu.
Teda je potrebné byť pod krížom, byť ukrižovaný, držať v duchu tie "dvere", aby som bol vo svetle, mať pohľad upretý do Kristových očí a vnímať Jeho pohľad, ten lúč svetla z Jeho očí do mojich. V tom paprsku spojenia s Kristom prichádza Jeho slovo. A v tej chvíli pôsobí Duch Svätý, analogicky ako pôsobil pri vtelení Božieho slova. Než Ježiš prišiel, najprv pripravil podmienky. Tou podmienkou bola nová pôda, nové srdce, Nová žena vopred uchránená dedičného hriechu pre zásluhy Kristove. Taký bol Boží plán. A túto Novú ženu Ježiš dáva v hodine svojej smrti nám, tebe. Prijímam! Už som ju kedysi prijal, ale mám každý deň znovu obnovovať spojenie s touto pravdou, rovnako ako každý deň prijímam tekutinu, životodarnú vodu, ktorá je nutná k životu. Bez pokrmu vydržíme možno 40 dní a nezomrieme, ale bez vody tak dlho nevydržíme. Smädný volá po vode. Ona je podmienkou k životu. A Ježiš nám dáva podmienky pre duchovný život - Presvätú Bohorodičku. Prijatie Bohorodičky potrebujeme znovu a znovu obnovovať skrze vieru, aby v nás tĺklo, žilo nové srdce, aby sme svojim duchom mohli vchádzať do tejto komôrky, tohto živého svätostánku v nás, kde tvoríme jednotu s Ježišom.
(BKP)
