Slovo otca patriarchu Eliáša na tretiu nedeľu paschálnu *
„Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: "Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?" Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: "Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: “Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.”" Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.“(Mk 16, 1-8)
„Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ - to bola otázka myronosíc, keď išli v nedeľu ráno k hrobu, aby pomazali Ježišovo telo. Nemysleli na to, čo Pán povedal svojim učeníkom, že totiž tretieho dňa vstane z mŕtvych, a pritom to počuli všetci, ktorí boli v Ježišovej blízkosti. Tu však vidíme, že keď prišla Jeho smrť, ani na to nepomysleli. Ich hlavnou starosťou bolo pomazať telo myrom - vonnými masťami - a pripraviť ich k pohrebu. Každý z nás má rôzne osobné problémy a vníma aj krízový stav spoločnosti, v ktorej žijeme. Keď potom vidíme, že riešenie nie je v našich silách, prežívame podobnú situáciu: pre našu malú alebo žiadnu vieru sa nám zdá, ako by Kristus ešte ležal v hrobe a nevstal z mŕtvych, akoby živé kresťanstvo ani neexistovalo, a preto je všetko tak, ako je. Kto odvalí kameň od hrobu? Kto dá vzkriesenie? Kto zachráni Česko, Slovensko, Ukrajinu? To môže jedine Boh. „... keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; a bol veľmi veľký.“ Mnoho ľudí žijúcich okolo nás je pokrstených, či už sú to rímski katolíci, grécki katolíci, či pravoslávni ... Krstom svätým sme všetci boli vštepení na Krista. Biblia hovorí: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi.“(Gal 3, 27-28) Teda živý Ježiš je v každom pokrstenom. Položme si však otázku: Kto podľa toho aj žije? Žiaľ, vo väčšine kresťanov je Ježiš pochovaný ako v hrobe. Kto odvalí z ich sŕdc kameň lži a temnoty, ktorá spôsobuje, že si neuvedomujú pravdu, že Ježiš je v nich, že ich čaká smrť, Boží súd a večnosť? Čo je potrebné, aby nastalo duchovné vzkriesenie?
V knihe proroka Ezechiela je napísané: „Vzniesla sa nado mňa ruka Pána, vyviedol ma v Pánovom duchu a postavil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí. I viedol ma zôkol-vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi mnoho a boli celkom zoschnuté. A riekol mi: "Syn človeka, ožijú tieto kosti?" Odpovedal som: "Pane, Bože, to ty vieš." Povedal mi: "Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pánovo:“(Ez 37, 1-4) Hospodin potom ešte povedal: „Tieto kosti, to je všetok dom izraelský.“ (kresťanské národy) Sú to mŕtve duše. Potrebujú počuť slovo pravdy, slovo, ktoré dáva život a ktoré konkrétne ukazuje, aký krok viery a pokánia je pre vzkriesenie nevyhnutný. Je to Božie slovo. Človek ich má prijať a vteliť. Mládenec, ktorého myronosice uvideli v hrobe, im povedal: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili.“ Tento Ježiš, ktorý vstal z mŕtvych pred 2000 rokmi, môže a chce vstať z mŕtvych v každom z nás aj v celom Česku, Slovensku i Ukrajine. Ale chce jedno - našu vieru, chce, aby sme s vierou prosili o duchovné vzkriesenie, aby sme neboli ako myronosice, ktoré išli namazať mŕtve Kristovo telo.
Boh od nás očakáva takú vieru, akú mala prečistá Bohorodička, keď stála pod krížom a videla umierať svojho Syna. Ona aj vtedy verila Božiemu slovu, že Ježiš vstane z mŕtvych. Pán Ježiš povedal: „Proste a dostanete“. (Mt 7,7) Bohužiaľ, ľahostajnosť mladej generácie čo do vlastnej budúcnosti je dnes ako ten kameň pri hrobe. Nie kameň, ale priamo betón. Boh však môže zdvihnúť aj tento betón. Čo máme robiť my? Prorokovať, volať, kričať k Bohu a prosiť - a On zošle svojho Ducha, ktorý urobí nemožné možným. Božie slovo hovorí, že ten Duch, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, prebýva v nás (porov. Rim 8,11). Každý z nás má v živote také "kamene" - problémy, na ktoré nemá silu. Boh však má moc ich odvaliť, ale chce, aby sme tie problémy nedržali vo svojich rukách, aby sme sa nebáli a dali ich Bohu, spoliehali sa na Neho a dôverovali v Jeho všemohúcnosť. Aká bola reakcia myronosičiek potom, čo počuli, že Kristus vstal z mŕtvych? „Vyšli a utekali od hrobu, pretože na ne padla hrôza a úžas. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.“ Namiesto radosti ich ovládol strach. Existuje užitočný strach, a to strach pred peklom, pred hriechom, strach, aby sa človek nestal závislým na narkotikách, alkohole alebo nečistote. To je dobrý strach. Takýto strach je spasiteľný. Lenže ľudia sa často boja, ani sami nevedia čoho a prečo. Existuje aj špeciálny duch strachu. Napríklad niekto príde a začne vás drzo očierňovať. Bez hanby to hovorí všetkým. Strach, že druhého špiní, nemá. Keď však niekto zistí, že to všetko, čo ten človek hovoril, bola lož, už nemá odvahu to povedať nahlas. Príde na neho strach. Môže mať aj fakty, dokumenty v rukách, a napriek tomu sa pravdy nezastane. Takéhoto človeka je potrebné doslova žeriavom dvíhať, aby urobil krok a zastal sa Ježiša a tupeného Božieho diela. Až tak nás dokáže paralyzovať naša porušená prirodzenosť. Človek sa bojí hlásať pravdu, pretože má strach. Ale tí, ktorí klamú a zabíjajú ľudské duše, sú plní zvláštnej horlivosti, idú a aj tisíckrát opakujú svoju lož ... Neraz som povedal Ježišovi: "Pane, ja mám strašnú závisť, že nie sme tak horliví ako Tvoji nepriatelia, ktorí ničia Božie dielo. Oni dokážu pracovať vo dne v noci, ničoho sa neboja. A tu, keď má človek povedať niekomu do očí pravdu pre jeho dobro, bojí sa, ani sám nevie prečo. " Spomínam, že vo veku 18 rokov som robil u nás v meste misiu. Spísal som si niekoľko ľudí, za ktorými som potom zašiel, aby som im povedal o Ježišovi. Hodiny som musel bojovať so strachom, modliť sa, a až potom som bol schopný ísť. A pritom toľkokrát Boh v Biblii hovorí: "Neboj sa!" Dedičný hriech v nás pôsobí, že my, ktorí by sme mali druhých povzbudzovať, sa bojíme. A tí, ktorí robia zlo, sú horliví. Keď ide nejaký opitý po ulici, hlasno spieva a nikoho sa nebojí. Ale keď má človek niekomu povedať pravdu, schová sa desať metrov pod zem. To spôsobuje ten Judáš v nás - dedičný hriech. Máme sa báť hriechu v nás, máme sa báť pekla ... Ale toho sa nikto nebojí, ani pekla, ani smrti. Máme vôbec rozum? Každý z nás zomrie a čaká ho večnosť, nie 100 alebo 1000 rokov, ale večnosť! A buď bude šťastná, alebo nešťastná - teda plná hrozného utrpenia! Avšak z toho nemáme žiaden strach! Keď však je potreba niekomu pomôcť, povedať mu pravdu, nie sme toho schopní, odohráva sa v nás duchovný boj. Boží nepriateľ často používa ponižovanie, vyhrážanie ... Ten však, kto sa bojí Boha, na nič také nereaguje, nebojí sa nikoho. Môžu mu aj napľuť do tváre, on zotrie slinu a ide ďalej. Pamätajme však na to, že už dnes môžeme stáť pred Božím súdom. Všetko tu je skúška, či obstojíme a zostaneme Bohu verní ... Preto prosme o odvahu, akú mali proroci, apoštoli a mučeníci, ktorí dali za Krista aj svoje životy a nezľakli sa, keď ich hádzali dravej zveri v Koloseu.
Veď raz aj tak zomrieme. Ježiš však hovorí: "Každý, kto sa ku mne prizná pred ľuďmi, k tomu sa aj ja priznám pred svojím Otcom v nebi; kto ma však zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem pred svojím Otcom v nebi. "(Mt 10, 32-33) V tomto čase si pripomíname Kristovo vzkriesenie, zjavenie Márii Magdaléne, ženám, apoštolom a potom aj Jeho nanebovstúpenie. Keď sme teda boli vštepení do nového života Krista vzkrieseného, je potrebné, aby Duch Svätý oživil to, čo v nás už je. Kiež teda zavanie, aby začal proces duchovnej obnovy! Kiež sám Boh urobí tento zázrak a vzkriesi nás i naše národy.
* Tzv. "Nedeľa myronosíc"; myronosičky sú nazvané vo východnej cirkvi ženy, ktoré išli k hrobu pomazať Ježišovo telo vonnými masťami (myro je vzácny vonný olej; bola to veľmi drahá, silno aromatická látka)
