Slovo otca patriarchu Eliáša o vypočutej modlitbe
(III. časť)
Ježiš hovorí: "O čokoľvek budete prosiť v mojom mene, urobím to." (Ján 14, 13) Uvedomme si, že máme takú moc skrze vieru, takú šancu! Ježiš hovorí: "o čokoľvek". To je taký absolútny termín. Ale je to hlboko pravdivé. Človek to však pochopí, až keď si uvedomí, čo je viera, aké má dimenzie. Je viera, ktorá je nutná k spáse, ale potom je aj viera, ktorá nás zjednocuje s Bohom, viera, cez ktorú sa prejavuje Božia všemohúcnosť, skrze ktorú Boh koná zázraky. Aký veľký zázrak je, keď sa za niekoho modlíme a on uverí! To je ako vzkriesenie mŕtveho! A možno ešte viac. To nie je v našich silách. Je tam naša spolupráca, ale výsledok je zásah Božej všemohúcnosti.
Modlíš sa za obrátenie pohanov, ktorí žijú okolo nás, moderných pohanov - odpadnutých kresťanov v národoch bývalej kresťanskej Európy?
Takéto prosby sa týkajú duchovnej roviny a prinášajú nielen čiastočné, časné dobro, ale aj večné. Boh však koľkokrát vypočúva, a to veľakrát aj zázračne, naše prosby za rôzne hmotné veci. Aj za ne sa máme modliť, aby sme zase moc nelietali v duchovne a neskončili v nejakej abstrakcii. Boh chce, aby sme prosili aj za všedný každodenný chlieb, aby sme prosili aj za riešenie našich prostých životných problémov, či už sa týkajú zdravia, či našich vzťahov, živobytia, práce ... Keď prosíme s vierou, Boh vchádza do tej konkrétnej situácie a rieši ju. On rieši aj neriešiteľné veci. Každý kresťan, ktorý ide pravdivo za Ježišom, by mohol rozprávať životnú skúsenosť svojej cesty s Bohom i mnohé zázraky, ako Boh v jeho živote zasahoval. Boli by to celé knihy ... Ja však chcem ísť k podstate, vysvetliť ten koreň tejto otázky o vypočutej modlitbe v Ježišovom mene. Keď ten koreň prijmeme, otvoria sa nám oči, budeme vnímať aj Božiu prítomnosť aspoň v určitých momentoch a budeme volať k Bohu za to, aby On bol oslávený. Ako hovorí Ježiš: "Tak Môj Otec je oslávený, že prinášate veľa ovocia a budete mojimi učeníkmi." A predtým hovorí: "... proste, o čo chcete, a stane sa vám." Áno hovorí: "O čo chcete". Ak je totiž človek v Božej prítomnosti, ak túži po plnení vôle Božej, potom to "o čo chcete" pre neho znamená, že bude prosiť to, čo je k dobru, nie ku zlu. A potom bude mať aj skúsenosť s tým: "A stane sa vám." Môže potom svedčiť. Desiatky, stovky ba tisíce kresťanov by mohli vydať svedectvo, ako Boh zasahoval v ich živote v malých i vo veľkých veciach. Sú to také nezaregistrované zázraky. Boh však dáva toto slovo pre každého z nás. Chce, aby každý, kto prijal Ježiša, prosil, ale hlavne, aby zostával v jednote s Ním a v Jeho slove, tak ako sa o tom hovorí v 15. kapitole Jánovho evanjelia. Tam Ježiš hovorí o kmeni a ratolestiach a pritom ukazuje na vypočutie modlitby, ktorá je spojená s tým zostávaním v Ježišovi a v Jeho slove. Čiže zasa ide o vnútornú jednotu s Ním, byť v tom mene, byť v Bohu.
Ježiš povedal apoštolom: "Veru, veru, hovorím vám, ak budete o niečo prosiť Otca, v mojom mene, dá vám." (Ján 16, 23) A dodáva zvláštne slová: "Až doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná." Tak vidíme, že aj apoštoli trošku "zaspali dobu". Ježiš im to musel pripomenúť: "Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene." Boli poučení. Aj my máme tým byť poučení. Keď Ježiš pred tým výrokom hovorí slová "Veru, veru," znamená to, ako by povedal: To, čo teraz poviem, vyhlasujem z autority, z Božej autority. Tak to je. Pamätajte si to! Toto je zákon! "... hovorím vám, ak budete o niečo prosiť ..." a teraz už Ježiš nehovorí "ma", ale hovorí "Otca", a opäť: "v mojom mene". Inde Ježiš povedal: "Ak budete prosiť v mojom mene, ja to urobím," pretože rovnaké Božstvo má Otec, Syn a Duch Svätý. A teraz hovorí: "Veru, veru, hovorím vám, ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to." (Ján 16, 23) Teda Otec nám to dá, Jeho máme prosiť, ale v Ježišovom mene. Čiže máme vojsť duchovne do jednoty s Ježišom. On je náš prostredník medzi nami a Otcom. V Ňom máme tvoriť jednotu. A Bohorodička nám je najväčším príkladom tej jednoty a tiež viery.
"Až doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete. "
A hneď čoskoro nato Ježiš znova hovorí: „Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás.“ A čo Ježiš teraz povie? Čo bude nasledovať? "Veď Otec sám vás miluje." A prečo? "Pretože vy milujete mňa a uverili ste, že ja som vyšiel od Boha." (Ján 16, 25-28) Čiže naša viera musí byť spojená s Kristom, musí byť Kristo-centrická. Vieru je však možné zneužiť. Tak je to napr. v mágii. Skrze falošnú vieru a určité praktiky sa človek otvára démonickému vplyvu. A démon koľkokrát robí i mimoriadne skutky a dáva mimoriadne informácie. Ale ako to potom končí?! Je to len falošné dobro, falošná pomoc, ale zamaskovaný cieľ je večné nešťastie.
Vráťme sa však k téme vypočutej modlitby v mene Ježišovom. Pri modlitbe v mene Ježišovom nielenže s vierou opakujem meno Ježiš - Jehošua, ale tiež je potrebné sa pokoriť, dať Ježišovi svoj hriech, postaviť sa do Božieho svetla, do Božej prítomnosti, pozerať sa do Božej tváre a uvedomiť si svoju jednotu s Kristovým krížom, jednotu s Kristovou smrťou, kde je môj starý človek ukrižovaný. Je to vlastne len realizácia tajomstva svätého krstu, kedy si človek uvedomí, že sme krstom boli ponorení do Kristovej smrti a dostalo sa nám nového života. Akého života? Nie nejakého života anjelov, archanjelov, serafínov, ale je nám daný samotný Boží život, život Kristov. Vtedy platí: "nežijem už ja, žije vo mne Kristus." A On potom vo mne prosí Otca o naplnenie Božej vôle v konkrétnej situácii. A Jeho Otec vždy vypočúva.
