Slovo otca patriarchu na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie
"V šiestom mesiaci bol anjel Gabriel poslaný od Boha do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej s mužom menom Jozef z Dávidovho rodu, a tá panna bolo Maria. Anjel prišiel k nej a povedal:, Zdravas ', milosti Pán s tebou! ' "(Lk 1,26-28)
"Milostiplná" je grécky "kecharitomene". Dedičný hriech je nedostatok Božej milosti, jej strata. Ale Mária bola plná milosti, pretože Boh s ňou mal mimoriadny plán v poriadku spásy. Každý človek sa rodí v dedičnom hriechu. Bohorodička bola v tomto Božom pláne uchránená dedičného hriechu preto, že mala byť druhou Evou, matkou Spasiteľa a matkou nového pokolenia. Ježiš je jednorodený Syn Boží, ale je tiež prvorodený. My, ktorí sme Ježiša prijali, sme druhorodení synovia a dcéry Presvätej Bohorodičky. Ježiš to jasne vyjadril v hodine svojej smrti. On povedal učeníkovi, ktorý stál pod krížom a ktorý reprezentoval celú Cirkev: "Hľa, tvoja Matka!" (Ján 19,27)
Kristus nám získal milosť, aby sme boli oslobodení od dedičného hriechu a mohli získať večný život. Mária bola od dedičného hriechu vopred uchránená pre Kristove zásluhy, teda nebola ním vôbec poškvrnená. To je dogma o Nepoškvrnenom počatí. Tento článok viery pravoslávna cirkev prakticky priznáva, ale neformuluje ho tak, ako západná cirkev, ktorá ho vyhlásila ako záväzné učenie v roku 1854 prostredníctvom pápeža Pia IX.: "Blahoslavená Panna Mária bola od prvého okamihu svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom k zásluhám Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského rodu, uchránená akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu. " Dogma o Nepoškvrnenom počatí vychádza z celého učenia Cirkvi, aj keď bolo sformulované až 8. 12. 1854.
Väčšinou sa daná pravda jasne formuluje, až keď prichádza nejaký problém. Preto tiež bola vyhlásená táto dogma. Pravoslávni zatiaľ túto terminológiu neprijímajú, ale aj oni nazývajú Bohorodičku "prečistá". Tento termín je podobný termínu "nepoškvrnená od hriechu". Pozrime sa na teologické odôvodnenie tohto článku viery. Dogma o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie žiadnym spôsobom neodporuje dogme o univerzálnosti dedičného hriechu a potrebe vykúpenia. Tento článok viery hovorí: "Účelovou príčinou Máriinho Nepoškvrneného počatia bolo jej Božské materstvo." To sú argumenty k jasnej formulácii dogmy o tom, že Mária bola počatá bez poškvrny dedičného hriechu. V Svätom písme čítame, že už vtedy, keď prví ľudia zhrešili a potom ich Boh vyhnal z raja, povedal Boh hadovi - diablovi: "Medzi teba a ženu položím nepriateľstvo, aj medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom. Ona ti rozšliape hlavu ... " (Gn 3,15) Eva, prvá matka nášho pokolenia, žiadne nepriateľstvo s diablom nemala. Naopak, ona mu podala ruku a prejavila priateľstvo. Uverila diablovi a otrava dedičného hriechu zasiahla nielen ju, ale aj celé jej pokolenie. Novou ženou, ktorá skutočne šliape hadovi - diablovi - na hlavu, je Ježišova Matka. Pekne to vyjadruje kniha Zjavenia v 12. kapitole, kde sa hovorí o drakovi, ktorý chcel zničiť ženu, ktorá mala porodiť. Táto kapitola sa začína slovami: "A ukázalo sa veľké znamenie na nebi: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd." (Zj 12,1) Tento citát sa vzťahuje na Bohorodičku a v určitom zmysle aj na cirkev.
To, že sa to vzťahuje predovšetkým na Bohorodičku, je povedané v 17. verši: "Drak v hneve voči tej žene rozpútal vojnu proti ostatným z jej potomstva ..." Kto je tým potomstvom? Písmo sväté hovorí, že sú to tí, "... kto zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo". To sú jej duchovné deti. Ježiš je teda jej prvorodeným a zároveň Jednorodeným synom. Mária iné deti nemala. Sv. Augustín vyjadril vieru prvej Cirkvi slovami: "Mária bola pannou pred pôrodom, pri pôrode a po pôrode." Niektorí tvrdia, že po pôrode už nie, že mala iné deti. To je však lož. Odovzdal by snáď Ježiš z kríža svoju Matku cudziemu človeku, keby mal bratov a sestry? Nie. Odovzdal by ju jej vlastným deťom. To je len jeden z mnohých argumentov o ustavičnom panenstve Bohorodičky. V Svätom písme je napísané, že Ježiš VIDEL učeníka pod krížom. Ježiš povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja Matka!" - a učeník ju prijal do svojho najvlastnejšieho - grécky eis tá idia; teda nie len k sebe, ale V SEBA. Tu sa hovorí o učeníkovi. Kto je to učeník? Ježiš hovorí: "Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom." (Lk 14,33) Nielen Jánovi, ale každému učeníkovi, ktorý duchovne stojí pod krížom, dáva Ježiš svoju matku. Tu dochádza k duchovnej transplantácii nového srdca podľa Božieho prisľúbenia: "Dám vám nové srdce." (Ez 36,26)
Tým novým srdcom je Mária. Ona je nové duchovné centrum. My totiž máme v sebe Evu. Ako? Ide o duchovnú otravu, ktorú sme po nej zdedili. Je to starý človek v nás, naša hriechom porušená prirodzenosť. Preto nám Ježiš dáva nové srdce, nové duchovné centrum. Nie je to fyzický sval. On to nové srdce stvoril. Je to územie, kde platia iné zákony, pretože Mária bola uchránená dedičného hriechu.
Príklad: Keď v Maďarsku v roku 1956 vypuklo povstanie proti komunizmu, chceli komunisti odsúdiť na smrť tiež maďarského kardinála Mindszentyho. On sa však v prezlečení dostal na americké veľvyslanectvo. Tým v Maďarsku bol, a zároveň nebol. Tam totiž platili iné zákony, podľa ktorých bol hrdinom. Keby však prekročil prah veľvyslanectva, ktokoľvek ho mohol zabiť. Tam už platili iné zákony. Teraz sa dostávame k otázke pravej slobody a riešime na hĺbku otázku dedičného hriechu - ložiska zla v nás. Božie slovo hovorí: "Najľstivejšie zo všetkého je ľudské srdce." (Jer 17,5) Tak je opísaný dedičný hriech, ktorý nás ťahá za nos a má v sebe genetický kód sebazničenia.
Dnes sa prejavuje masovo na celom ľudstve prostredníctvom rodovej ideológie a programu redukcie na takzvanú zlatú miliardu. Je to plánovaná samovražda a národy akoby stratili rozum: prijímajú opatrenia, ktoré k nej vedú. Áno, to činí hriech. Keď mu človek dá priestor, urobí z neho otroka, a potom už nech chce alebo nechce, ide to s ním dole. Keď totiž povie A, musí povedať aj B, a potom ďalej a ďalej ... To už ide ťažko zastaviť. Preto potrebujeme v duchovnom boji s hriechom, s tou vtelenou lžou a temnotou v nás, Božiu pomoc. My sami seba nedokážeme vytiahnuť za vlasy z bažiny hriechu, ako to urobil barón Prášil. Starý človek nás neustále stavia proti Bohu, proti Jeho prikázaniam i proti blížnym. Niekedy sa to neprejavuje tak silno, pokiaľ ide o nejaké maličkosti. Ale ak tieto rôzne drobné utrpenia a prekríženia našej vôle človek neprijíma s vďakou ako kríž, s ktorým ide za Bohom, nerobí pokánie sa z toho a neodovzdáva to Bohu, začne to v ňom "kvasiť" a zrazu príde výbuch proti Bohu, až také rúhania, a zaujme postoj, ako by Boh mal byť jeho služobníkom, ktorý mu má všetko splniť, a potom ako náhle niečo nie je podľa jeho predstáv, zatne päsť ... Aj toto Boh dopúšťa, aby sme videli, čo to v nás je, inak by sme si mysleli, že sme takmer svätí a bez hriechu. Len Bohorodička bola nepoškvrnená, my všetci sme hriešnici.
Sväté písmo hovorí: "Všetci zhrešili ..." (Rim 3,23), pretože sme sa v hriechu už narodili. To, že Bohorodička bola dedičného hriechu uchránená, sa stalo kvôli nám, aby nám dala Spasiteľa. Možno by jej chcel niekto závidieť ... Viete však, koľko má starostí, aby sa postarala o všetky neposlušné deti? Musí vidieť tú ľudskú biedu, niesť ju, vidieť, ako pľuvajú Ježišovi do očí, Mária znovu a znovu prežíva Golgotu spolu so svojím Synom, znovu a znovu stojí pod krížom. Ona je naozaj Kráľovná mučeníkov. Nemyslime si, že ju to nič nestálo. Mária je Matka bolesti, ktorá s Ježišom zdieľa lásku k nám, starosť o naše duše, o našu spásu. Bojuje za každého z nás. A my sme koľkokrát ako tvrdohlavé, neposlušné deti. Toľko trápenia má s nami. Svätý apoštol Ján v závere knihy Zjavenia píše: "A videl som od Boha z neba zostupovať sväté mesto, nový Jeruzalem, krásny ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu:, Hľa, príbytok Boží uprostred ľudí, Boh bude prebývať medzi nimi a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi ... ' "(Zj 21,2-3)
Mária je v duchovnom zmysle skutočne tým novým Jeruzalemom. Cez ňu nám Boh dal Spasiteľa. Ona je to nové mesto, to miesto, kde neplatia zákony hriechu, ale platia iné, Božie zákony. Ona je Kecharitomene - plná milosti, ako hovorí archanjel Gabriel, keď ju pozdravil v čase vtelenia Božieho Syna. Slávime sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Obracajme sa v modlitbách na svoju nepoškvrnenú Matku nielen dnes, ale v každom pokušení a v každej potrebe.
