„Svojim anjelom dal príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ (Ž 91, 11) Nech oslavuje Pána jeho milosrdenstvo a jeho zázraky v prospech ľudí (Ž 107, 8). Nech ho oslavujú a hovoria medzi pohanmi, že veľké veci urobil s nimi Pán (porov. Ž 126, 2) Pane, čože je človek, že si ho všímaš? (Jób 7, 17; porov. Ž 8, 2) A prečo mu venuješ toľkú pozornosť? Venuješ mu pozornosť, znepokojuješ sa preň, staráš sa o neho. A napokon posielaš mu svojho Jednorodeného, zosielaš naň svojho Ducha a sľubuješ mu aj svoju tvár. A aby v nebi nebol nik bez činnej starostlivosti o nás, posielaš nám do služby oných blažených duchov (porov. Hebr 1, 14), zveruješ im našu ochranu a prikazuješ im, aby boli našimi vychovávateľmi.
„Svojim anjelom dal príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ (Ž 91, 11) Akú úctu ti má vnuknúť toto slovo, vyvolať oddanosť, vzbudiť dôveru?! Úctu pre ich prítomnosť, oddanosť pre ich dobrotu, dôveru pre ich ochranu. Sú teda tu, sú pri tebe, a nie iba s tebou, ale aj pre teba. Sú tu, aby ťa chránili, sú tu, aby ti pomáhali. Ale aj keď im to on prikázal, nesmieme byť nevďační ani voči tým, ktorí ho poslúchajú z veľkej lásky a nám pomáhajú vo veľkej núdzi.
Buďme teda oddaní, buďme vďační takým veľkým strážcom, opätujme ich lásku a uctievajme si ich, ako len môžeme a ako máme. Ale celú svoju lásku a úctu dajme tomu, od ktorého máme tak oni ako aj my všetko: aj to, že môžeme uctievať alebo milovať, aj to, že si zasluhujeme byť milovaní alebo uctení.
A tak, bratia, v ňom nežne milujme jeho anjelov ako svojich budúcich spoludedičov, no zatiaľ ešte správcov a poručníkov, ktorých nám dal Otec, aby nás viedli. Veď už teraz sme Božími deťmi (porov. 1 Jn 3,2), hoci to ešte nevidno, lebo sme ešte maloletí pod správcami a poručníkmi, akoby sme sa ničím nelíšili od otrokov (porov. Gal 4, 1.2).
Napokon, aj keď sme maloletí a máme pred sebou takú veľkú cestu a nielen veľkú, ale aj veľmi nebezpečnú cestu, prečo by sme sa mali báť, keď máme takých veľkých ochrancov?! Tých, ktorí nás strážia na všetkých našich cestách, nemôže nik premôcť ani zviesť – a tým menej môžu zviesť oni. Sú verní, sú rozumní, sú mocní: prečo sa plašíme? Len ich nasledujme, nespúšťajme sa ich a zdržiavajme sa pod ochranou nebeského Boha.