Svätá Flóra a Mária, panny a mučenice († 851)
Roku 712 vtrhli mohamedánski Maurovia či Saracéni zo severnej Afriky do Španielska a zaujali jeho čiastku. Z počiatku neprenasledovali kresťanov; ale obťažovali ich iba daňou od hlavy. Neskôr za panovania chalifov Abderrhama II., Mohameda I. a Abderrhamana III., a síce medzi r. 850 a 860, začali krvavo prenasledovať vyznávačov Kristových. Córdoba bolo hlavné mesto krajiny Maurov, v ktorom rezidovali ich panovníci; ale i kresťania obývali toto krásne a pevné mesto na rieke Kvadalkvi-vire (Quadalquivir), i mali svojho arcibiskupa a vysoké školy.
Roku 850 zapríčinil prenasledovanie zlý kresťan, ktorý vyobcovaný bol z lona sv. cirkvi pre zločinný a ohavný svoj život. Bezbožník opisoval kresťanstvo Maurom ako také, ktoré ohrozuje počtom, učením a svojimi mravmi mohamedánsku ríšu. Maurovia mu verili, a vladári chceli oslabiť kresťanov tým, že rozkázali, aby kresťania buď prijali vieru Mohamedovu alebo židovskú, alebo zomrú.
Nasledovníci arabského kupca Mohameda, začali krvavo prenasledovať nevinných kresťanov. Mnohí vlažní kresťania zapierali sv. vieru; ale zase mnohí vydávali skvelé svedectvo pravde Božej a nielen kňazi a mnísi zomierali pri hrozných mukách, ale aj útle panny obetovali s radosťou svoju krv pre Ježiša Krista a Jeho sv. učenie. Medzi najhorlivejšími vyznávačkami Božími vyznačovali sa najmä sv. panny Flóra a Mária.
Sv. Flóra sa narodila na statku, ktorý ležal neďaleko mesta Córdoby. Otec jej bol mohamedán, matka nábožná kresťanka. Toho času požívali kresťania veľkej slobody medzi mohamedánmi; mnohí z nich boli i vysokými úradníkmi pri dvore chalifovom (panovníkovom) a vznešenejší Maurovia si brávali za manželky aj kresťanské panny, ktorým neprekážali vo vykonávaní sv. náboženstva. Otec sv. Flóry zomrel zavčasu, keď ona bola ešte nemluvniatkom, a zbožná kresťanská matka vynakladala všetku starostlivosť, aby skutočne po kresťansky vychovala svoju dcérku. A tak rástla sv. Flóra pod starostlivou opaterou a útlou láskou materskou v srdečnej láske k milému Pánu Bohu a pri štedrej dobročinnosti oproti všetkým ľudom a stala sa prekrásnou a šľachetnou kresťanskou pannou. Zmyselné radovánky nemalý žiadnej ceny u vznešenej panny; ona nachádzala svoje potešenie a zábavu iba v spoločenstve s Bohom, vo sv. rozjímaní a v modlitbe. Veď už dávno skrotila v sebe telesnú zmyselnosť rozličným sebazapieraním. Od útlej mladosti sa prísno postievala a v štyridsaťdennom pôste požívala iba chlieb a rastlinné pokrmy i ovocie. Prísny svoj pôst ukrývala i pred samou zbožnou matičkou, že táto nepozorovala, ako svätá dcéruška rozdáva pokrm svoj tajne sirotám a chudobným, a ona požíva iba kúsok chleba. Ale keď sv. panna neprestajne trýznila prísnym pôstom útle svoje telo a začala chorľavieť, striehla matka na jej spôsob života, i zbadala veľké sebazapieranie jej; pokarhala horlivú kresťanskú pannu a prehovorila ju, aby zmiernila sebazapieranie.
Sv. Flóra mala staršieho brata, ktorý bol horlivým mohamedánom. Podľa východného zvyku a zvlášť mohamedánskeho, žijú dietky oddelené podľa svojho pohlavia a bývajú aj tak vychovávané. Pretože sv. Flóra zriedka opúšťala rodičovský dom, aby navštevovala verejné služby Božie v chráme v blízkom meste Córdoba, nezbadal brat, že je horlivou kresťankou. Stalo sa, že sv. panna počas prenasledovania kresťanov r. 850 napomenutá bola spovedníkom, že v tých smutných časoch, keď mnohí vlažní kresťania zapierajú svojho Spasiteľa, je treba, ba i prísnou povinnosťou, aby každý opravdivý kresťan verejne vyznával svoju sv. vieru a učenie Božie. Sv. panna opustila tajne dom rodičovský a utiekla do kláštora, kde mohla bez bázne zúčastňovať sa na verejných službách Božích v chráme. Horlivý mohamedánsky brat chcel vydať mladšiu sestru svoju za niektorého vznešeného Saracéna, i sliedil za sestrou. O krátky čas sa dozvedel o sestrinom úkryte. Zahorel hroznou pomstou proti všetkým kláštorom, a prenasledoval mníchov a mníšky, ako len mohol. Na jeho obžalobu u mohamedánskych vrchností, boli odvádzaní do žalárov mnohí mnísi a mníšky. Keď dozvedela sa sv. Flóra, že nevinným trpieť bolo pre ňu, zarmútila sa veľmi; opustila kláštor a navrátila sa k svojej matke.
Mohamedánsky brat sa usiloval všemožne, aby získal ju svojej viere a zámerom. Najprv lichotil svojej sestre. Keď to neosožilo, hrozil jej, ba i trýznil ju. Ale namáhanie jeho bolo márne. Zlostný neverec zaviedol ju pred sudcu a obžaloval ju ako horlivú kresťanku. Sudca nahováral vznešenú pannu, aby sa zriekla kresťanskej viery a priznala sa k učeniu Mohamedovmu, ktoré vyznával otec jej. Sv. Flóra odpovedala: «Od malička zvelebovala a milovala som Ježiša Krista a vyznávať Ho budem až do posledného dýchnutia svojho, i zostanem Mu vernou.»
Neľudský sudca dal bičovať útlu pannu až do krvi. Po ukrutnom mučení odovzdal ju polomŕtvu barbarskému bratovi, aby sa staral o jej uzdravenie a o poučenie v mohamedánstve, a priviedol ju potom zase k nemu. Brat zveril doma svätú Flóru mohamedánskym slúžkam, aby ju ošetrovali. A keď zahojili sa rany horlivej služobnice Božej, nahovárali ju mohamedánske služobnice, aby zaprela sv. vieru a vydala sa za bohatého Maura, ktorý sa uchádzal u brata o jej ruku. Márne lichotili mohamedánky kresťanskej panne; márne opisovali jej rajský život v háreme vysokopostaveného Maura: ona ostala vernou ženíchovi nebeskému, Pánu Ježišovi.
Sv. Flóra opustila znovu rodičovský dom, aby ušla nástrahám bratovým, ukryla sa v susedstve v kresťanskom dome a slúžila Bohu modlitbami a sv. rozjímaním. V úkryte svojom počula, že mnohí vlažní kresťania zapierajú sv. vieru. To ju veľmi bolelo. A keď jej bolo oznámené, že vznešený mladík Aurelius a panenská jeho nevesta Sabigotha po mnohom mučení radšej podstúpili smrť, než by boli zapreli Spasiteľa a prijali fanatické náboženstvo zmyselného Mohameda, zatúžila i ona po korune mučeníckej.
Hnaná sv. túžbou prišla sv. Flóra do Córdoby. V chráme uzrela pannu, ktorá svojou vrúcnou nábožnosťou veľmi dojala srdce jej. Kresťanská panna menovala sa Máriou, a bola sestrou Valabonsa, ktorý nedávno obetoval svoj život pre Pána Ježiša. Posiaľ zdržovala sa v kláštore, ale keď počula o mučeníckej smrti svojho brata, prišla do Córdoby, aby stala sa účastnou toho istého šťastia; lebo jedinou jej túžbou bolo, aby mohla vyliať svoju krv za Syna Božieho. Po službách Božích sa vznešené kresťanské panny zoznámili a zaumienili si, že verejne budú vyznávať sv. vieru, za ktorú obetujú aj svoj život.
Neohrozene predstúpili jedného dňa pred verejného sudcu a svätá Flóra riekla: «Mohamedáni, ja som tá, ktorú ste nedávno a ukrutne zneuctili, preto že som vyznávala Pána Ježiša Krista! Posiaľ skrývala som sa z bázne ľudskej; ale teraz vyznávam verejne a hlasne, že Pán Ježiš Kristus je pravý Boh a že prorok váš je klamár.» Sv. Mária, jej družka, riekla: „Ja tiež, ktorá som takou šťastlivou, že už mám brata medzi svätými mučeníkmi, i ja tiež vyznávam verejne, že Kristus Pán je Boh a viera vaša výmyslom zlého ducha, aby okradol ľudí o spasenie duševné.»
Sudca sa triasol od zlosti nad týmito slovami svätých panien; ale nemohol sa rozhodnúť k ničomu; dal hodiť konečne horlivé vyznávačky do tmavého žalára. Sväté panny pripravovali sa skrúšenou a horlivou modlitbou a pôstmi k poslednému boju. O niekoľko dní predvolal si sudca zase sv. panny, a keď zotrvávali neohrozene vo vyznávaní svojom, odsúdil ich na smrť. S radosťou nadzemskou išli sv. Flóra a Mária na popravné miesto a pri vzývaní najsvätejšieho mena Ježiš, zoťal kat mečom ich hlavy. To sa stalo dňa 24. novembra roku 851. Maurovia nechali ležať telá svätých mučeníc na popravnom mieste, aby ešte viac ich zneuctili a potom ich hodili do rieky. Sv. Flóra a Mária sa vyobrazujú ako útle panny, sediace spolu, v rukách majú palmové ratolesti a meč, medzi nimi stojí kríž, z ktorého rozprestiera sa nebeská žiara.
Modlitba
Popraj nám, ó Bože a Pane náš, prosíme Teba, aby sme zvelebovali neprestajnou vrúcnosťou palmy víťazstva svätých panien a mučeníc Tvojich, Flóry a Márie, aby sme my tie, ktoré nemôžeme oslavovať hodnou mysľou, aspoň nasledovali pokornou poslušnosťou. Skrze Pána nášho, Ježiša Krista. Amen.
