Svätá Kasilda († 1075)
V 10. storočí južná a stredná časť Španielska tvorili mohamedánske kráľovstvo s hlavným mestom Córdobou. Mohamedáni doslova plnili prorokove slová: „Bojujte proti neveriacim (t. j. kresťanom) v náboženskej vojne. Zabite ich, kdekoľvek sa s nimi stretnete. Raj je v tieni mečov.“ Mohamedáni zabíjali kresťanov nielen v boji, ale aj v pokojných časoch ich trýznili a mučili. Božia prozreteľnosť týmto prenasledovaným poslala utešiteľku v osobe panny Kasildy. Bola dcérou toledského emira Abu Mohameda Ismaila, vychovávaná v islame. Ale už od mladosti prejavovala súcit s kresťanmi, väznenými jej otcom, natoľko, že pri pohľade na ľudské utrpenie prelievala slzy. Navštevovala väzňov a uľahčovala im ťažké položenie. Stále viac milovala zajatcov, od ktorých sa dozvedala o Kristovi a čoraz viac pociťovala volanie k viere prenasledovaných. Kasilda túžila po krste. Ochorela (zrejme krvotok) a jej choroba sa zdala nevyliečiteľná. Lekári sa vzdali každej nádeje. Otec, hoci bol tvrdého srdca, mal dcéru rád a z bezmocnosti mu bolo na zúfanie. Vyhlásil, že je hotový obetovať všetko, aby zachoval dcéru pri živote. Tú hodinu si vybrala Božia prozreteľnosť. Kasilde sa snívalo, že vyzdravie, ak sa okúpe v jazerách sv. Vincenta pri Briviesce, na kresťanskom území kastílskeho vojvodstva. Prosila otca, aby jej dovolil podniknúť túto cestu, z ktorej, ako dúfala, sa mala vrátiť zdravá. Emir napokon privolil. Majúc slovo kresťanského princa, poslal dcéru k jazerám a dal jej veľký sprievod, v ktorom boli aj prepustení kresťanskí väzni. V Burguse ju s patričnou úctou prijal sám kresťanský kráľ Ferdinand. Potom išla k jazerám, kde sa liečivou vodou uzdravila. V tomto kraji kresťanskej viery sa Kasilda veľmi dobre cítila. Dala sa pokrstiť a začal žiť pravým životom. Prvú sviatosť prijala vo svätyni neďaleko jazera zasväteného sv. Vincentovi, slávnemu mučeníkovi 4. storočia. Potom sa už nechcela vrátiť k otcovi a ani žiť medzi nevercami. Svoje služobníctvo poslala späť do Toleda samé a zriekla sa všetkého dedičstva. Rozhodla sa slúžiť Bohu. Utiahla sa na skaly, čo boli nad jazerami, zhotovila si pustovnícky príbytok s kaplnkou, a tam trávila život ako panna a pustovníčka ďakujúc Bohu, že ju priviedol na cestu spásy. Jej snahou bolo pokračovať v službe milosrdných skutkov kresťanským zajatcom. Pravdepodobne usnula v Pánovi v roku 1075. Jej sviatok sa slávi 9. apríla. Údajne sa dožila až 100 rokov. Po jej smrti sa veľmi skoro začala šíriť k nej úcta, nad jej hrobom bol postavený k jej cti kostol. Je patrónkou nad mestami Toledo a Burgos, často vzývaná proti krvácaniu a manželskej neplodnosti.
Zdroj:
Mečiar, K. Životy víťazov 2., s. 48 – 49.
Životy svätých. http://www.zivotopisysvatych.sk/kasilda-pustovnicka/
