Svätý evanjelista a mučeník Marek († 67)
Marek bol židovského pôvodu z kmeňa Lévi a pôvodne sa volal Ján. Až neskôr prijal meno Rimanom obľúbené Marek (= v preklade „mierny“. Porov. Sk 13, 5.13; 15,39; 12,12) Na vieru v Ježiša Krista ho obrátil svätý apoštol Peter, ktorý ho nazýva svojim duchovným synom. Marek sa stal žiakom sv. Petra, ale taktiež na zúčastnil i misijných ciest apoštola Pavla. (Napr. Sk 12,25) Okolo r. 62 pomáhal kázať apoštolovi Pavlovi v Ríme a v roku 64 podobne v tomto meste, nazývanom Babylon, hlásal Božie slovo spolu v apoštolom Petrom. (1 Pt 5, 13) Marek na prosby rímskych veriacich napísal evanjelium, ktoré je v poradí evanjelií druhé a sú to v podstate zaznamenané kázania sv. Petra. Peter si evanjelium prečítal, upravil a schválil. Tam to učí aj ústna Tradícia. „Marek učeník a tlmočník Petrov, podľa toho, čo od Petra počul rozprávať, bol v Ríme od bratov požiadaný a spísal krátke evanjelium. Počul o tom Peter, schválil, potvrdil a vydal cirkvám vo svojej moci k čítaniu evanjelium Markovo.“ (Svedectvo sv. Hieronyma)
Neskôr Peter vysvätil Mareka na biskupa, poslal ho hlásať Božie slovo do Aquileje a potom do Egypta. Ešte pred tým však Marek ohlasoval Pána Ježiša aj v Lýbii. V Egypte kázaním evanjelia obrátil mnoho pohanov a za biskupské sídlo si zvolil Alexandriu. V Alexandrii sa podľa Tradície obrátil aj istý neveriaci Anian, ktorý sa neskôr stal Marekovým nástupcom v biskupskej službe. Došlo k tomu takto. Raz si išiel Marek dať opraviť obuv u obuvníka Aniana, ktorý si nešťastne pichol šidlom do ruky. Pritom spomenul meno Božie nadarmo. Marek na to nadviazal a začal mu rozprávať o jedinom, pravom Bohu, o prorokoch a o Kristovi. Anian odvetil: „O týchto veciach som nikdy nepočul. Počul som len o Iliade a o Odyseových bludných cestách, ako sa o tom učia žiaci.“ Potom začal Marekovi odporovať, ale ten mu povedal: „Keby si uveril v Ježiša Krista, Božieho Syna, prst by sa ti vyliečil.“ Nato svätý urobil znak kríža na poranenom palci a prst sa hneď uzdravil. Anian uveril v Krista a dal sa i s celým domom pokrstiť. Pohania sa však nad úspechom Markovej kresťanskej misie v Egypte rozzúrili. Počas svätej omše, na slávnosť Turíc, ho napadli v chráme, okolo krku mu dali slučku a vláčili ho ulicami mesta. Napokon ho posadili do žalára. On sa na utrpenie znášané pre Ježiša nesťažoval, ale zvolal: „Ďakujem ti, môj Pane Ježišu Kriste, že si ma učinil hodným niečo trpieť pre Tvoje meno.“ V noci sa mu zjavil Spasiteľ, ktorý ho potešil i posilnil týmito slovami: „Pokoj tebe, Marek, Evanjelista môj!“ Na druhý deň pohania opakovali krutú mučivú scénu znova, až svätec odovzdal svoju dušu do Kristových rúk, dňa 25. 4. roku 67.
Už za prvej kresťanskej doby bývali 4 evanjelisti podľa videnia proroka Ezechiela (Ez 1,10) označovaní podobami človeka, leva, vola a orla. Znakom sv. Marka je lev, pretože jeho evanjelium začína rozprávaním o predchodcovi Pánovom, Jánovi Krstiteľovi, ktorý na púšti kázal pokánie a takto pripravoval ľudí na Mesiášov príchod. Lev sa nazýva kráľom púšte a preto Markov záznam radostnej zvesti hovorí na počiatku o púšti. Iným z výkladom znaku Leva je to, že Marek svoje evanjelium začína kajúcim hlásaním sv. Jána krstiteľa, ktoré má ako rev leva prebudiť hriešnikov zo spánku v ich hriechoch. Ako súčasní kresťania si môžeme brať príklad od Marka v tom, že často budeme rozjímať nad svätými evanjeliami a počas potupovania za Kristovo meno budeme Bohu ďakovať a chváliť Ho za to.
Modlitba
Ó Bože, ktorý si svojho blahoslaveného evanjelistu Mareka vyznamenal ohlasovať evanjelium: dopraj nám, prosíme Ťa, aby sme ustavične prospievali jeho poučovaním a jeho príhovorom boli chránení. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.