Svätý Január, biskup a mučeník († 305)
Začiatkom štvrtého storočia zúrili pohanskí vladári za ukrutného cisára Diokleciána proti kresťanom po celej rozsiahlej krajine rímskej. Sv. biskup Január nebál sa nebezpečenstva, navštevoval z Beneventu svojich podriadených kňazov a povzbudzoval ich k plneniu povinností a ku stálosti vo vyznávaní sv. viery v tých krvavých časoch. V Misene neďaleko Neapolu účinkoval horlivý, učený a zbožný diakon Sosius, ktorého sv. biskup Január veľmi miloval. Tento mladučký diakon naplnený bol takou milosťou Ducha svätého, že ho všetci ľudia zvelebovali. Sv. Január navštevoval ho často, aby sa sám rozohrial a posilnil v bázni Božej a v dokonalosti, i potešil jeho učeným spoločenstvom. V Misene bol hrob Kananejskej Sybilly, ktorý pohania navštevovali a sv. Január mal príležitosť týmto zaslepencom pravého Boha ohlasovať. Keď jedného dňa sv. Január do Miseny prišiel, našiel diakona Sosiusa v kostole, kde veriacim sv. Evanjelium vysvetľoval. Sv. biskup stal si medzi veriacich, a reč diakonova dojala ho hlboko, i poslúchal ohnivú reč učeného a zbožného mladého sluhu Božieho s dychtivosťou. Pri konci kázne uzrel zadivený biskup skvelý plamienok nad hlavou rečníka. Po dokončení služieb Božích objal sv. Január diakona svojho a poľúbil ho na tvár, i oznámil zhromaždeným veriacim svoje videnie. Sosiusovi prorokoval, že sa stane mučeníkom. A nezadlho vyplnilo sa predpovedanie sv. Januára.
Miestodržiteľ Kampanie, menom Drakoncius, počul o horlivom účinkovaní zbožného diakona Sosiusa, dal ho chytiť a pred svoj súd pohnať. I vyzval pohan sv. diakona, aby krajinským bohom obetoval. Sosius riekol smelo: «Bože, zachráň mňa, žeby som sa dopustil takej bezbožnej ohavnosti a zneuctil svoje sväté náboženstvo, ku ktorému sa od útlej mladosti priznávam.» Nahnevaný miestodržiteľ zahrozil mukami. Sosius riekol odhodlane: «Nič ma neodlúči od lásky môjho Spasiteľa, nie zármutok a strach, nie hlad a nahota, nie nebezpečenstvo a prenasledovanie, ani meč nie.» Táto smelá odpoveď rozdráždila Drakonciusa tak, že rozkázal sv. diakona bičovať do krvi a do žalára v Pozzuole (teraz Puteoli) hodiť, kde ho kati hladom a mučením trýznili. Keď sa o tej surovosti pohanov dozvedel diakon Prokulus a dvaja kresťanskí mešťania, Eutyches a Akucius, podplatili žalárnika a navštívili sv. Sosiusa, aby ho potešili, povzbudili a občerstvili. V meste potom zatracovali verejne surové nakladanie s nevinným diakonom. Keď to počul miestodržiteľ Drakoncius, dal i týchto troch smelých vyznávačov chytiť a do toho istého žalára zbičovaných a domučených hodiť. Ako náhle počul sv. Január, čo sa s jeho diakonmi a veriacimi deje, ponáhľal sa do Pozzuola, vymohol si prístup do žalára, tešil uväznených vyznávačov, zaopatril ich pokrmom a častejšie ich navštevoval, aj keď mesto Benevent od Pozzuola veľmi vzdialené bolo.
Cisár Dioklecián odvolal Drakonciusa a vymenoval za miestodržiteľa do Kampanie ešte zúrivejšieho pohana, menom Timothea, keď medzitým horliví vyznávači v Pozzuole už vyše roka v žalári sa trápili. Timotheus prišiel do mesta Noly, i žiadal od vladára, aby mu predostrel všetky súdobé spisy, ktoré za jeho predchodcu pri vypočutí obžalovaných kresťanov zhotovené boli, aby svoj výrok nad vinnými mohol vyniesť. Keď ich pozorne prečítal, pýtal sa, čo sa stalo s diakonom Sosiusom a s jeho spoluväzňami, lebo v listinách len o ich uväznení spomienka bola. Vladár mestský povedal Timotheovi, že sú Sosius a jeho súdruhovia posiaľ v Pozzuole v žalári zavretí, a že ich Január, biskup z Beneventu i so svojimi kňazmi často navštevuje a ku stálosti v ich náboženstve povzbudzuje. Hneď poslal Timotheus vojakov do Beneventu, aby sv. Januára chytili a do Noly doviedli.
Sv. Január bol predvedený pred miestodržiteľa, ktorý ho oslovil, aby Spasiteľovi zlorečil a štátnym bohom obetoval. Horlivý biskup riekol, že je kresťanom a hlavným duchovným pastierom a čo taký, pravého Boha nezneuctí a modlám obetovať nebude a že je hotový všetky muky, áno i najukrutnejšiu smrť podstúpiť. Ukrutný pohan rozkázal katom, aby do pece tri dni kúrili a potom sv. Januára do nej vhodili. Tak sa i stalo, lebo po troch dňoch vyvliekli kati svätého biskupa zo smradľavého žalára a hodili ho do rozžiarenej pece. Ale všemohúci Boh zachránil svojho verného sluhu od všetkého úrazu. Svätý Január stál prostred ohnivej pece a prespevoval Bohu chválospevy. Keď vyšiel svätý Január neporušený z ohnivej pece, zúril od zlosti zaslepený pohan, ktorý ten zázrak za čarodejníctvo považoval. I dal svätého biskupa bičovať a neľudsky mučiť. Celý krvou zaliaty hodený bol svätý Január do žalára. A Boh potrestal zúrivého pohana, že na obe oči oslepol. Vo svojej biede zavolal ukrutník sv. biskupa ku sebe, aby ho uzdravil. Sv. Január modlil sa k Bohu, aby divom oslávil svoje meno, a Timotheus zase dostal zrak. Sv. Január riekol uzdravenému miestodržiteľovi: «Či už uznávaš, hriešniku, že moc pravého Boha, ktorému sa klaniam, je veľká? Oj, keby i teba k poznaniu pravdy a ku pokániu priviedol a odpustil tvoje mnohé ťažké hriechy!» Ale napriek tomu, že mu Boh na prosbu sv. Januára zázračne zrak navrátil, a svätý mu dobre prial, ostal predsa zaslepený pohan zatvrdnutým, ba áno, dal znovu svojho dobrodinca bičovať a ako čarodejníka do žalára zavrieť, aby neskôr na smrť bol vedený.
Keď to počuli kňazi a veriaci v Benevente, zarmútili sa veľmi, poslali do Noly diakona Festa, a lektora Desideria, ktorý v chráme sv. Písmo čítaval, ku sv. vysokému pastierovi, aby mu v trápení po ruke boli. Sotva dozvedel sa o tom Timotheus, dal ich tiež chytiť; a keď neohrozene svoju kresťanskú vieru vyznávali a modlám obetovať nechceli, hodil ich do žalára.
O niekoľko dní odišiel miestodržiteľ Timotheus z Noly do Pozzuola, kde chcel k obveseleniu pohanského ľudu v divadle hry, v ktorých odsúdenci s divými zvermi zápasiť mali, usporiadať, aby sa zavďačil a pomstu nad nenávidenými kresťanmi dokonal. Rozkázal preto pri svojom odchode vojakom, aby biskupa Januára a jeho dvoch kňazov, Festa a Desideria v okovách za ním priviedli. V Pozzuole hodili vojaci vyznávačov do žalára, v ktorom sa diakoni Sosius a Prokulus, ako i horliví kresťania Eutyches a Akucius nachádzali. Všetci sa zaradovali, že sa spolu zišli a že stanú sa mučeníkmi pre svojho Spasiteľa, i prespevovali chválospevy Bohu cez celú noc. S túžbou a radosťou očakávali budúce ráno, v ktorom vyliať mali svoju krv za pravdu kresťanského náboženstva a obsiahnuť korunu mučenícku.
Na druhý deň ráno sa začali krvavé hry v divadle. Veľké množstvo pohanov sa zhromaždilo v divadle, aby sa nasýtilo pohľadom na vyliatu kresťanskú krv. Prišiel krvilačný Timotheus s vladármi a sudcami a rozkázal vojakom, aby priviedli uväznených kresťanov. Sv. mučeníci vstúpili s veselou tvárou do divadla a na ich čele sv. Január, ktorý svojich kňazov a veriacich k nastávajúcemu boju oduševňoval. Všetci poznamenali sa znamením sv. kríža, keď miestodržiteľ pokynul, aby kati levov a tigrov zo železných klietok do arény vypustili.
Levy a tigre sa vyrútili z klietok, zarevali strašne a veľkými skokmi sa hnali na sv. mučeníkov. Pohania jasali. Zrazu zastali divoké šelmy vo svojich skokoch, hodili sa ako omráčené k zemi a blížili sa krotké, ako baránkovia k nohám modliacich sa kresťanov. Pohania zarazili sa, oni chceli vidieť tiecť kresťanskú krv, chceli popásť svoje krvilačné oči na mŕtvolách a na ohryzených ľudských kostiach; i videli miesto toho v aréne víťaziacich ľudí nad divými zvermi a lačné šelmy, ktoré svoju divokosť odložili a na svoj hlad zabudli.
Mnohí pohania hneď sa obrátili a 5000 z nich prijalo sv. krst. Mnohí zaslepenci vykrikovali a šomrali ako pri nezdarenom obyčajnom divadle. Timotheus, ktorý chcel sa pohanom zavďačiť a svoje namáhanie zničené videl, triasol sa od hanby a od zlosti, rozkázal preto katom, aby sv. Januára a jeho spoločníkov z divadla odviedli a za mestom postínali. Bol by ich dal na mieste usmrtiť, ale bál sa, že zase budú zázračne vyslobodení a že ho rozhnevaný ľud samého zabije. S veselou mysľou poberali sa sv. mučeníci pomedzi vojakov von z mesta Pozzuolu až prišli k žriedlam.
Sv. Január pokľakol si a modlil sa hlasno: «Pane Bože náš, do Tvojich rúk porúčame duše svoje!» Vzal ručník, zaviazal si oči a naklonil svoju hlavu. Kat uderil mečom tak silno, že s hlavou aj jeden prst ruky mu odťal. Za svätým biskupom sťatí boli i jeho spoločníci. To stalo sa r. 305, dňa 19. septembra. Mŕtve telá sv. mučeníkov pochovali veľmi počestne nábožní kresťania blízko mesta Pozzuola.
Okolo r. 400 vyzdvihnuté boli ostatky svätého Januára a jeho spoločníkov. I uložené boli ostatky svätého Prokula, Akucia a Eutyeha v chráme Pozzuolskom (teraz Puteoli), svätého Festa a Desideria v Benevente a Sosiusa v Misene. Keď v Neapole bol vystavaný chrám k úcte svätého Januára, prenesené boli jeho ostatky do Neapolu. Prechovávajú sa teraz v kaplnke, podľa jeho mena nazvanej pod hlavným oltárom arcibiskupského chrámu. V tom istom chráme nachádza sa i druhá kaplnka; pokladom nazvaná, v ktorej prechováva sa hlava a krv sv. Januára vo dvoch ampulkách. Kto 1. mája, 19. septembra alebo 16. decembra do toho chrámu vkročí, uzrie veľké množstvo ctiteľov sv. Januára, ktorí z ďaleka sem putujú, aby svoju pobožnosť vykonali, i aby videli ten zázrak, ktorý sa dosiaľ tam deje. Keď sa donesú nádobky s uschnutou krvou svätého blízko ku jeho hlave, začne krv vrieť, prúdiť sa a peniť, akoby bola čerstvá. Túto kaplnku dalo mesto Neapol vystavať r. 1529 z vďačnosti, že na orodovanie sv. Januára toho roku morová rana prestala zúriť. Často krát vyhadzoval neďaleký Vesuv oheň, ohnivé skaly a aj popol padal i na mesto Neapol, a ohnivá láva (rozpustené ohnivé skaly) tiekla k nemu a hrozila zničiť mesto. Sopka táto v 5. a 7. storočí tak zúrila, že obloha nebeská až po Carihrad dymom a popolom bola zatemnená. Veriaci kresťania vzývali v takomto nebezpečenstve vždy sv. Januára o príhovor, i boli vyslyšaní. To sa stalo menovite roku 685, 1631, 1698 a 1707. V poslednom roku nesené boli ostatky svätého v skvostnej rakve v slávnostnom sprievode do kaplnky na úpätí Vesuvu a večer uzreli naradovaní veriaci hviezdičky na predtým zachmúrenom nebi. Mesto Neapol oslavuje svätého Januára čo svojho patróna. Sv. Január vyobrazuje sa v biskupskom rúchu, s mečom v ruke.
Modlitba.
Milostivý Bože, ktorý nás každoročnou slávnostnou pamiatkou Tvojich sv. mučeníkov, sv. Januára a jeho spoločníkov obveseľuješ, popraj nám láskavo, žeby sme sa účastnými stali ich zásluh a ich príklady mohli nasledovať. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
Zo spisu LEGENDA ČILI ČÍTANIE O SVÄTÝCH A VYVOLENÝCH BOŽÍCH z r. 1907.