Svätý Jozef, ženích Panny Márie
Svätý Jozef pochádzal z kráľovského Dávidovho rodu. Bol tesárom. Evanjelium ho nazýva „mužom spravodlivosti.“ Zasnúbil sa s Pannou Máriou a zotrval v ustavičnom panenstve, ku ktorému sa zaviazal sľubom. Podľa židovského zvyku zostala Panna Mária ešte celý rok v ústraní otcovského domu. Evanjelista Lukáš (1, 26-38) rozpráva o tom, ako anjel zvestoval Márii narodenie Vykupiteľa. Keď potom Jozef spozoroval požehnaný Máriin stav, zamýšľal jej dať v súkromí priepustný list. Avšak poučený anjelom, uviedol Pannu Máriu do svojho domu. Jozef nebol iba ženíchom, ale i pravým manželom Panny Márie; uzavrel s ňou skutočné a pravé manželstvo. To, čo ich vzájomné zjednocovalo, bola Božia láska, ktorá obdarila ich manželstvo, zázračne počatým nebeským Plodom. Ďalej evanjelista Lukáš (2, 1-20) rozpráva, ako Jozef išiel s Máriou do Betlehema, kde sa mu dostalo skvelej odmeny za jeho obetavú starostlivosť a vernosť; prvý po Márii uvidel vteleného Božieho Syna a klaňal sa Mu; bol svedkom slávy, ktorou traja mudrci z Východu poctili narodeného Vykupiteľa. O nejaký čas Simeon požehnal Jozefovi v jeruzalemskom chráme, keď tam bolo Božské Dieťa obetované. Jozef odvrátil tiež nebezpečenstvo hroziace dieťaťu útekom do Egypta. Potom sa vrátil s Ježiškom a s jeho matkou do Nazaretu, kde si zarábal na živobytie prácou svojich rúk. Lukáš tiež podáva správu (2, 41-52), ako Jozef a Mária vzali dvanásťročného Ježiša zo sebou na Veľkonočnú slávnosť a dodáva, že Syn Boží bol poddaný svojim rodičom.
Nevieme nič určité o roku a mieste smrti sv. Jozefa. Podľa všeobecnej mienky Jozef zomrel v Nazarete ešte skôr, než Kristus Pán začal konať verejný učiteľský úrad. Lebo v Písme Svätom už o ňom niet ani zmienky, ani pri svadbe v Káne Galilejskej. Jeho vznešenosť je na základe Písma uznaná celým svetom, ale jeho úcta a pobožnosť má neskorší pôvod. Veľké zásluhy o rozšírenie úcty sv. Jozefa má svätá Terézia. Píše: „Za svojho príhovorcu u Pána som si vyvolila sv. Jozefa a vrúcne som sa mu odporučila. A vskutku: jasne som poznala, že tento môj otec a pán ma vyslobodil z mojej dávnejšej núdze i väčších nebezpečenstiev, ktoré hrozili mojej cti a spáse mojej duše a udelil mi ešte viac, než som ho prosila.“ „Nespomínam si, že by som ho doposiaľ o niečo prosila a on by mi to neudelil.“ „Prosím iba pre lásku Božiu: kto nechce veriť mojim slovám, nech to sám skúsi; potom iste zo skúseností pozná, aký veľký úžitok z toho máme, ak sa odporučíme tomuto slávnemu svätcovi a zbožne ho uctievame.“
Často svätica zakúsila zvláštnu ochranu sv. Jozefa. Jej sprievodkyňa, ctihodná Anna Ježišova, píše o nebezpečnej ceste do Veas roku 1575: „Posledný deň vodcovia zablúdili uprostred pohoria Sierra Morena, takže nevedeli, kam ísť ďalej. Niektorí horekovali, že sme stratení, lebo nebolo možné nikam sa dostať z týchto nebezpečných skál, v ktorých sme zablúdili. Tu dala naša svätá matka Terézia ôsmim rehoľniciam, ktoré ju sprevádzali, rozkaz prosiť Boha a nášho svätého otca Jozefa, aby bol našim vodcom. Sotva nás napomenula, počuli sme z pozadia hlbokej jaskyne, ktorú sme z vrchu skaly sotva videli, muža. Podľa hlasu to bol starec, ktorý silným hlasom na nás volal: „Stojte, stojte! Inak ste stratení! Padnete do priepasti! Na tie slová sme zastavili. Na to sa ho kňazi a svetskí ľudia, ktorí nás sprevádzali opýtali: Otče, čo máme robiť, aby sme unikli nebezpečenstvu?“ Hlas odpovedal, aby sme sa obrátili na určitú stranu. Všetci v tom videli zázrak, že vozy mohli prejsť oným miestom. Niektorí chceli hľadať osobu, ktorá k nim prehovorila. Terézia však povedala so slzami v očiach: „Neviem, prečo ste ju nechali hľadať; veď to bol môj svätý otec Jozef. Jeho iste nenájdu“. A skutočne, naši sprievodcovia čoskoro sa vrátili, že onoho muža nemohli nájsť, i keď bol v onej jaskyni, z ktorej počuli hlas.“ Ale nielen v časných potrebách sa máme obracať na sv. Jozefa. Ešte viac to máme robiť vo veciach duchovných. Sv. Terézia nás napomína: „Zvlášť tí, ktorí sa oddávajú vnútornej modlitbe, majú byť láskou naklonení sv. Jozefovi. Kto snáď nemá učiteľa pre cvičenie vnútornej modlitby, nech si vyvolí tohto slávneho svätca a iste nezablúdi.“
(Naše světla)
Nech i nás povzbudí úcta k svätému Jozefovi, ochrancovi svätej Cirkvi, aby sme sa k nemu utiekali v našich telesných i duchovných potrebách a určite neostaneme nevypočutí.
Sťahuj: Svätý Jozef, ženích Panny Márie
