Svätý Ondrej Korsini (1302 – 1373).
Ondrej sa narodil roku 1302 vo Florencii v šľachtickej rodine. Mal zbožných rodičov, ktorí sa ho snažili vychovávať dobrým slovom a príkladom. Ale Ondrej miloval viac spoločnosť ľahkovážnych druhov, s ktorými prehýril celé noci. Rodičia boli z neho bezradní. Matka Pelegrína padla raz pred obrazom Panny Márie na kolená a plačúc sa modlila: „Matka Božia! Matka Vykupiteľa nášho Ježiša Krista! Ty vieš, že môjmu synovi hrozí skaza, vieš, v akom je nebezpečenstve. Zmiluj sa nad ním! Oroduj za neho, aby bol zachránený!“
Na uliciach Florencie bolo ešte ticho. Ešte sa neprebudil ranný mestský život. Traja mladíci vychádzali práve z jednej herne, kde strávili celú noc. Kto by povedal, že medzi týmito mladíkmi bol mladý knieža Ondrej Korsini? Keď prišiel k bráne paláca, rozlúčil sa s priateľmi a opatrne stúpal po schodoch, aby ho nikto nepočul. Sotva však otvoril dvere chodby, uvidel v domácej kaplnke kľačať matku pred obrazom Panny Márie. Celú noc tam kľačala na modlitbách v slzách, čakajúc na návrat svojho jediného syna. Márne sa knieža snažil, aby ho matka nevidela, lebo už vstala a išla mu naproti povediac: „Ako dlho ešte, syn môj, ma budeš mučiť? Ako dlho mi ešte budeš robiť hanbu? Koľko bolestí som tejto noci vytrpela!“ Mladík, dojatý matkinou bolesťou, povedal: „Máš pravdu, drahá matka. Cítim, že to nie je cesta, po ktorej by som sa mal uberať; som biedny, som nešťastník.“
Po týchto slovách prosil matku, aby si odpočinula, a sám vošiel do svojej izby. Zavrel za sebou dvere, padol na kolená a začal vrúcne plakať. Začal sa modliť a modlil sa dlho. Potom odhodil kord, ktorým bol opásaný, strhol z klobúka a zo šiat ozdoby a odišiel z domu. Bežal ulicami mesta a nevedel kam má ísť. V tej dobe sa práve otvárali dvere kostola karmelitánov. Idúc okolo uvidel mladík v pozadí chrámu sochu Panny Márie a bežal k jej nohám. Padnúc na kolená jej s plačom hovoril: „Pomôž, ó Mária, pomôž, ó útočište hriešnikov! Zachráň ma, ó drahá matka!“ Túto hlasitú modlitbu počul jeden z otcov kartuziánov a spýtal sa Ondreja: „Knieža, to ste vy? Čo sa vám prihodilo?“ Mladík odpovedal: „Čo knieža, ohavník som, biednik som! Choďte k mojej matke a povedzte jej, že sa zriekam kniežatstva a majetku, a že sa nevrátim domov, dokiaľ mi predstavený kláštora nedovolí, aby som bol prijatý za rehoľníka.“
Matka plesala nad obrátením syna a vrúcne ďakovala Bohu. Obrátenie bolo skutočné. Mladý rehoľník konal pokorne najnižšie práce v kláštore. Krotil svoje telo a pýchu. Tiež bývalí druhovia sa ho snažili vylákať z kláštora, hovoriac: „Zahoď hrubý odev, opusť ponurý kláštor a vráť sa k nám, kde ťa čaká sláva a rozkoš.“ Ale Ondrej zvíťazil nad pokušením a vytrval. Roku 1328 bol vysvätený na kňaza a s apoštolskou horlivosťou začal pracovať na obrátení hriešnikov. Keď sa vrátil do vlasti, tak ho chceli zvoliť za nástupcu nedávno zomrelého biskupa, ale on ušiel do kláštora kartuziánov. Keď sa chystali zvoliť nového biskupa, zrazu prehovorilo malé dieťa: „Svätec, ktorý má byť našim biskupom, sa modlí v kostole kartuziánov.“ Ondrej prijal voľbu v poslušnosti a v roku 1360 bol vysvätený za biskupa. Svoju apoštolskú horlivosť zdvojnásobil. Bedlivo pátral po zatvrdnutých hriešnikoch; neprestal sa za nich modliť a hovoriť im, aby sa polepšili. Vo veku 71 rokov ochorel na prudkú zimnicu a roku 1373 zomrel.
(Naše světla)
Koľko detí dnes žije podobne, ako žil pred obrátením Ondrej? Kiež je Ondrejova matka vzorom pre všetky matky, aby sa so živou vierou modlili k Bohu za svoje deti, lebo Boh na orodovanie Prečistej Bohorodičky nikdy neodmietne prosby svojich veriacich.
