Z breve pápeža Pia Desiateho o blahorečení Božích sluhov Marka Križína, ostrihomského kanonika, Štefana Pongrácza a Melichara Grodzieckého zo Spoločnosti Ježišovej
Keď máme hovoriť o hrdinských, víťazných mučeníkoch, prichádzajú nám na myseľ slová, ktoré kedysi napísali Pavol a Timotej svojim Filipanom: „Vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho.“ Túto poctu Boh uštedril trom vynikajúcim mužom, a to Markovi Štefanovi Križínovi, kanonikovi ostrihomského metropolitného chrámu, Štefanovi Pongráczovi a Melicharovi Grodzieckému zo Spoločnosti Ježišovej. Pripomíname si ich slávne činy a obetovanie životov pre Krista, aby v týchto časoch nepriaznivých pre Cirkev nechýbali katolíkom vznešené príklady viery a statočnosti, ktoré by mohli, ak to bude potrebné, aj nasledovať.
V čase, keď sa títo traja Kristovi bojovníci horlivo venovali kňazskej službe, Juraj Rákoczi obsadil Košice. Konal tak v mene Gabriela Bethlena, ktorý za pomoci Turkov a podporovaný českými a uhorskými bludármi vtrhol s veľkým vojskom do tohto kraja, aby ho vyňal spod právomoci cisára a pripojil k sebe a k svojmu majetku. Rákoczi ihneď nariadil, aby týchto troch katolíckych kňazov strážili doma vojaci, a prinútil mestskú radu, aby ich odsúdila na smrť.
A tak po polnoci zo šiesteho na siedmeho septembra tisícšesťstodevätnásť vyslaní kati železným kyjom zrazili na zem Pongrácza, ako prvého, s ktorým sa stretli. Potom všetkých troch bili päsťami, kopali, zauškovali a surovo týrali, kým oni vzývali mená Ježiša a Márie. Križínovi ponúkli v mene Rákocziho nádej na záchranu, ak odpadne od katolíckej viery, ale on to rozhodne odmietol. Nato ich vyzliekli zo šiat, zavesili na hradu povaly a pálili horiacimi fakľami, dokiaľ im cez odkryté rebrá nezačali vytekať vnútornosti. A keď začalo svitať, odviazali ich z hrady a Križínovi a Grodzieckému odťali hlavu. Pongrácza udreli dvakrát mečom po hlave a akoby mŕtveho hodili spolu s telami ostatných do latríny. On však ešte dýchal a po dvadsiatich alebo i viacerých hodinách už zoslabnutý od rán i zápachu, ešte vzýval mená Márie a Ježiša a na úsvite ôsmeho septembra odišiel si po nebeský veniec.
Zvesť o tejto hroznej vražde sa rozniesla široko-ďaleko a ako proti jej pôvodcom vyvolávala u každého najväčšie rozhorčenie, tak týmto statočným mužom získavala slávu. Ich telá čoskoro potom dostala od Bethlena do daru nábožná grófka Pálfyová a uložila ich na dôstojnom mieste, najprv v nejakej kaplnke. Potom ich uložili blízko svätyne v kostole uršulínok v Trnave, kde ich Boh oslávil mnohými zázrakmi.
Modlime sa.
Dobrotivý Bože, ty si dal svojmu ľudu vo svätých košických mučeníkoch Markovi, Melicharovi a Štefanovi horlivých pastierov a hrdinov pravej viery; na ich príhovor dožič nám útechu v súženiach a pomôž nám utvrdzovať sa vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
