Svätý Šimon Horlivec a Júda Tadeáš, apoštoli a mučeníci († 62)
Blahoslavenú pamiatku týchto dvoch svojich apoštolov oslavuje sv. cirkev dnes; lebo spoločne účinkovali v Perzii, kde i mučenícku smrť za sv. vieru podstúpili.
Sv. Šimon, Kananejský zvaný, narodil sa v Káne, v krajinke Galilejskej, a pochádzal, ako svedčí Theodoret, z pokolenia izraelského Neftali. Poľa niektorých starých spisovateľov gréckych bol sv. Šimon tým mladoženíchom, pri ktorého svadbe Pán Ježiš na prosbu Matky Svojej, Panny Márie, vodu na víno divotvorným spôsobom premenil a tak ku potvrdeniu božstva Svojho prvý zázrak učinil. V ktorom čase a kde, pri ktorej príležitosti Kristus Pán povolal Šimona za apoštola, neudáva nám ani sv. Písmo, ani ústne podanie. Od toho času, čo láskavý Spasiteľ spomedzi učeníkov Šimona Kananejského za apoštola vyvolil, obdŕžal tento meno Zelotes či Horlivec; možno, že pre láskavú prítulnosť svoju ku nebeskému Učiteľovi Svojmu a Vykupiteľovi a pre verné a horlivé plnenie zákona Božieho, i pre svätú horlivosť svoju oproti zatvrdlivým Židom, ktorí v Ježiša Krista ako zasľúbeného Mesiáša nechceli veriť, a proti tým veriacim, ktorí zákony Božie prestupovali a vieru svoju zneucťovali. Sv. Šimon pridŕžal sa verne a sprevádzal Spasiteľa na všetkých cestách učiteľských od času povolania k úradu apoštolskému s ostatnými sv. apoštolmi a bol očitým svedkom všetkých rečí Jeho, skutkov, zázrakov, prenasledovania, utrpenia a oslávenia. Že bol na Turíce v Jeruzaleme prítomný medzi sv. apoštolmi, keď Duch svätý na nich vstúpil, o tom píše sv. Lukáš evanjelista v Skutkoch apoštolských (2; 1, 3, 4, 14.).
Po prijatí Ducha Svätého rozišli sa sv. apoštolovia po celom svete, ako im to láskavý Spasiteľ bol naložil, aby všetkým národom ohlasovali sv. učenie Jeho. I sv. Šimon Horlivec odišiel z Palestíny do susednej Afriky a ohlasoval tam Židom a pohanom sv. Evanjelium v krajinách ako Egypt, ..., Líbya a Mauritánia, v ktorých mnohých Židov a pohanov ku viere v jedného pravého Boha a do svätej cirkvi Kristovej priviedol. Svätý Hieronym a iní spisovatelia cirkevní dosvedčujú, že sv. Šimon odobral sa z Afriky naspať do Ázie a cez Palestínu a Sýriu prišiel do Perzie, kde slovo Božie až do mučeníckej smrti svojej pohanom ohlasoval.
Sv. apoštol Judas bol synom Alfea (Kleofáša) a Márie, sestrenice alebo tety Panny Márie, Matky Spasiteľa, a preto bol pokrvným Pána Ježiša Krista, a podľa obyčaje židovskej i «bratom» (pokrvným) Pánovým nazvaný. Bratia jeho boli sv. apoštol Jakub Mladší, prvý biskup jeruzalemský, sv. Šimon, druhý biskup jeruzalemský, a učeník Jozef, Barsabáš menovaný (Sk. ap. 1, 23.). Judas žil v manželstve, mal viacej dietok a živil sa roľníctvom. Ani o sv. Judášovi nevie sa, kedy a pri ktorej príležitosti stal sa učeníkom Kristovým, i pripomína sa len vtedy, keď Spasiteľ i jeho k úradu apoštolskému povolal. Aby sa rozoznával od Judáša Iškariotského, ktorý Pána a Majstra Svojho zradil, dostal meno Thadeus či Le-beus (Srdečný). Povolaný za apoštola opustil sv. Judas Thadeus manželku svoju, dietky a všetko, čo mal, i nasledoval Spasiteľa božského, ktorého pridržiaval sa s vrúcnou láskou, ktorú Spasiteľ odmeňoval. I on bol svedkom všetkých slov a skutkov Spasiteľa sveta, kým na tejto zemi prebýval.
Keď pri ostatnej večeri Pán Ježiš hovoril apoštolom, že sa len tým zjaví, ktorí Ho milujú, pretrhol v reči Spasiteľa sv. Judas Thadeus a pýtal sa: «Pane, čo sa stalo, že zjaviť chceš Seba samého nám a nie svetu ?» On chcel povedať, prečo sa Spasiteľ neoznámi svetu s vysokou dôstojnosťou Svojou ako kráľ židovský ? Z týchto slov poznať, že i Judas Thadeus, ako všetci ostatní apoštolovia, učeníci a pokrvní ako opravdiví predpojatí Židia očakávali Mesiáša, ktorý by založiť mal pozemské kráľovstvo a zasadnúť ako kráľ na trón Dávidov a prinavrátiť blaženú dobu synom Izraelským. Láskavý Spasiteľ neodpovedal mu na túto otázku; ale dal mu na uzrozumenie, že kráľovstvo Jeho, ktoré založiť na zem prišiel, vyšší cieľ má, než napomáhať pozemské blahoslavenstvo. Spasiteľ riekol (Ján 14, 23, 24.): «Keď kto miluje Mňa, bude zachovávať reč Moju, a Otec Môj bude ho milovať a k Nemu prídeme a príbytok u Neho učiníme: kto nemiluje Mňa, nezachováva reči Moje. A reč, ktorú ste slyšali, nie je Moja, ale Toho, ktorý Mňa poslal, Otca.» Alebo inými slovami: ,Kto Mňa opravdivo miluje, zachováva prikázanie Božie a podľa sv. Evanjelia žije; kto sa čistý a neporušený zachová od nákazy sveta, ten si zaslúži, že ho požehnaním milosti navštívime Otec, Syn i Duch svätý a u Neho ako v posvätnom chráme prebývať budeme.' A to je všetko, čo o sv. Judášovi Thadeusovi zo sv. Písma známe.
Po zoslaní Ducha Svätého na apoštolov ohlasoval sv. apoštol Judas Thadeus slovo Božie najprv v Judsku, v Samárii a v Idumei, potom v Sýrii a v Mezopotámii. Po mučeníckej smrti sv. Jakuba Mladšieho, brata svojho, prišiel roku 62 do Jeruzalema ku voľbe biskupa, za ktorého druhý brat jeho Šimon bol vyvolený. I vrátil sa na Východ a ohlasoval pohanom sv. Evanjelium. Podľa vôle sv. apoštola Tomáša, ako spisovateľ cirkevný Eusebius rozpráva, prišiel do Osrhoeny, kde kráľa Abgara na vieru kresťanskú obrátil, a stade založil cirkevnú kresťanskú obec v meste Edesse. Na apoštolských cestách svojich prišiel sv. Judas Thadeus z Mezopotámie, ako spisovateľ cirkevný Fortunat svedčí, do Perzie a ohlasoval tu sv. Evanjelium.
Toho času napísal, okolo roku 67—70., list svoj, aby veriacich v pravej viere potvrdil, ku skutkom lásky povzbudil a od bludárskych učiteľov varoval. Z toho ohľadu písal vtedy i sv. Peter dva listy svoje i sv. Ján prvý list svoj. Veď v tom čase povstali mnohí kacírski učitelia, ktorí bludárskym učením svojím veľkú neprávosť zapríčiňovali sv. cirkvi, a sv. Evanjelium s posmechom napádali. Sv. apoštol so svätým rozhorčením písal list svoj kresťanom východným proti týmto bezbožným kacírom.
Preto on píše (10—25.): «Títo (kacíri), čo neznajú, tomu sa rúhajú, a čo od prirodzenosti, ako nemé zvieratá, znajú, v tom sa porušujú. Beda im, lebo na cestu Kainovu odišli, a bludom Balámovým po odplate sa ženú, a v odporovaní Kora zahynuli. Tí sú na hodoch svojich poškvrnami, hodujúc bez bázne, sami seba pasúc, oblakmi bez vody, ktoré vetry sem a tam hádžu; stromami podzimnými neužitočnými, dvakrát mŕtvymi, vykorenenými, divými vlnami morskými..., hviezdami bludnými, ktorým búra temnosti zachovaná je na veky. Prorokoval i o nich siedmy, od Adama Enoch, keď riekol: ,Hľa, prichádza Pán s tisícami svätými Svojimi, aby učinil súd proti všetkým, a trestal všetkých bezbožných zo všetkých skutkov bezbožností ich, ktorými bezbožne činili, i zo všetkých tvrdých rečí, ktoré hovorili proti Bohu hriešnici bezbožní. Oni sú reptáci žalobní, chodiac podľa žiadostí svojich, a ústa ich hovoria pyšné slová, a obdivujú sa osobám pre zisk.' — Ale vy, najmilejší, vzdelávajte sa na najsvätejšej viere svojej, modlievajte sa v Duchu svätom, zachovávajte sami seba v milovaní Božom, a očakávajte milosrdenstvo Pána nášho Ježiša Krista k životu večnému. A týchto trescite odsúdených, a zase tých ku spaseniu privádzajte, keď ich z ohňa vytrhnete. Nad niektorými zľutujte sa v bázni, v nenávisti majúc i tú, ktorá je telesná, poškvrnenú sukňu. A Tomu, ktorý mocný je zachovať vás bez hriechu a postaviť nepoškvrnených pred obličajom slávy Svojej v čas príchodu Pána nášho Ježiša Krista, Bohu samému, Spasiteľovi nášmu, skrze Ježiša Krista, Pána nášho, nech je sláva a velebnosť, panovanie i moc pred všetkými veky, i teraz, i po všetky veky vekov. Amen.»
V Perzii zišiel sa sv. Judas Thadeus so sv. Šimonom Kananejským a obrátili mnohých pohanov a Židov na kresťanskú vieru. Peržania chystali sa pod vedením kráľa svojho Boradacha k vojne proti Indii. Keď prišli sv. apoštolovia do mesta Suaniru, ako svedčí sv. Hieronym, dopytovali sa pohanskí žreci modiel, aký výsledok bude mať vojna. Modly mlčali na všetky otázky. Úlisní žreci, ktorí z modiel orákula (hádačstva a veštenia) hovorievali, riekli rozhorčení zaslepenému pohanskému kráľovi, že bohovia sú rozhnevaní na dvoch mužov, ktorí hanobia ich a novú vieru v jedného nevidomého Boha ohlasujú. I pochytili sv. apoštolov, a chceli ich zavraždiť; lebo sa hnevali, že mnohí pohania dali sa pokrstiť. Svätý Judas Thadeus žiadal vodcu vojenského o ochranu a riekol, aby žreci oznámili, čo hovorí orákulum (veštba) aspoň o začiatku vojny, keď výsledok nechcú bohovia oznámiť. Žreci riekli, že modly predpovedali, že začiatok vojny bude dlhý, nerozhodný a krvavý. Sv. apoštol zvolal: «To je lož! Práve na opak majú sa veci. Zajtra o tejto hodine prídu sem poslanci z Indie, aby oznámili pokorenie svoje a aby prosili o pokoj pod prajnými podmienkami. Keď to počul vodca i kráľ Boradach, vzali svätých mužov Judasa a Šimona pod ochranu svoju. A predpovedanie svätého apoštola vyplnilo sa na vlas.
Kráľ Boradach pozval sv. apoštolov ku dvoru svojmu a oni použili tú príležitosť, získali si priazeň a lásku kráľovu, ohlasovali pred ním učenie Kristovo, i obrátili kráľa, vodcov jeho a tisíce ľudu pohanského na sv. vieru. Sv. cirkev začala v Perzii krásne prekvitať; lebo milostivý Boh podporoval prácu horlivých sluhov svojich mnohými divmi a zázrakmi, ktoré sa diali na príhovor ich.
Pohanskí žreci (kňazi) krivo hľadeli na účinkovanie sv. apoštolov a keď ostávali chrámy modlárske a vačky ich prázdne, štvali tajne modloslužobní ľud proti sv. apoštolom. Kráľ Boradach odtiahol s vojskom do vojny a rozhnevaní pohanskí žreci vzbúrili zaslepený ľud. Pohania chytili sv. apoštolov v meste Suanire, zavliekli ich do chrámu modly slnka: sv. Šimona Kananejského pílou rozpoltili, a sv. Judasa Thadeusa kyjom ubili a hlavu sekerou zoťali. Mučenícku smrť obdžali 28. oktobra okolo r. 62 po Kr.
V knihe, v ktorej naznačené sú posledné dni a umučenie sv. apoštola Andreja, stojí, že nájdený bol hrob s nápisom v Bospore Cimmerickom, ktorý dosvedčuje, že sv. Šimon Horlivec po mučeníckej smrti svojej na tomto mieste bol pochovaný. Čiastka ostatkov ich prechováva sa v chráme sv. Petra v Ríme. Sv. Šimon Horlivec je patrónom garbiarov a sv. Júda Tadeáš je veľkým pomocníkom v beznádejných a nebezpečných životných situáciách.
Poučenie
Pán Ježiš Kristus vyvolil si sv. apoštolov, aby boli svedkami učenia Jeho, divov a zázrakov, ktoré činil na potvrdenie pravdy učenia Svojho božského, aby boli svedkami i prehorkého umučenia Jeho a smrti, ktoré z lásky ku hriešnemu pokoleniu ľudskému podstúpil, i oslávenia Jeho. A oddelil ich od sveta, aby výhradne rozširovaniu učenia Jeho božského žili. A akú odmenu sľubuje Ježiš učeníkom na tomto svete? To napísal sv. Ján (15, 20.): «Nie je služobník väčší, než Pán jeho. Keď mňa prenasledovali, budú prenasledovať i vás; keď reč Moju zachovali, i vašu budú zachovával. Ale toto všetko učinia vám pre meno Moje; lebo neznajú Toho, ktorý poslal Mňa.» Svet nenávidel a prenasledoval i týchto dvoch sv. apoštolov; lebo horlivými kázňami svojimi vzdorovali prevráteným náhľadom židovským a pohanským. A utrpením svojím a umučením zaslúžili si sv. apoštolovia koruny večnej slávy.
Svätý Cyprián hovorí: «Kto sa zrieka sveta, väčší je, než sláva jeho a mocnárstvo jeho.» Kresťan, i tebe privoláva svätý Gregor Nazianský: «Vyrvi dušu svoju svetu, utekaj pred Sodomou, utekaj pred požiarom; ponáhľaj sa, i neobzeraj sa, aby si nebol premenený na stĺp soľný; ale aby si sa oslobodil na vrchy.»
Ježiš Kristus riekol apoštolom: «Keby ste boli zo sveta, milovali by ste, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, ale Ja zo sveta vyvolil som vás, preto vás svet nenávidí. Sv. apoštolovia Šimon Kananejský a Judas Thadeus nemilovali svet a horlili proti neprávostiam jeho. Sv. Judas Thadeus horlil v liste svojom proti bludárom a hriešnikom, i hovoril o nich, že sú bezbožníci, ktorí milosti Božie užívajú ku roztopašnosti a Boha zapierajú; že sú ako oblaky bez vody, ktoré vietor sem-tam preháňa; že sú ako stromy jesenné, neužitočné, dvakrát mŕtve, vykorenené; že sú ako búrlivé vlny morské, vymetajúce ako penu hanobnosti svoje a ako bludné hviezdy, ktorými búrka temností zachvátená je na veky; že sú žalobní reptáči, ktorých ústa hovoria pyšné slová a ktorí zvelebujú osoby pre zisk.
Kresťan, tieto slová sv. apoštola skvele opisujú súvekých bludárov našich a osvietencov, ktorí slovami a spisbami proti sv. (pravovernej) cirkvi broja. Neber do rúk noviny ich a knižky, a chráň sa ich ako jedovatých hadov!
Modlitba
Ó, Bože, ktorý si nás skrze apoštolov svojich Šimona a Júdu, k poznaniu mena Svojho priviesť ráčil, daruj nám, Teba žiadame, aby sme sláviac ich pamiatku v cnosti sa zdokonaľovali a vo všetkom dobrom neustále pokračovali. Amen.
Z kníh LEGENDA ČILI ČÍTANIE O SVÄTÝCH A VYVOLENÝCH BOŽÍCH (1907) a Obrázkový Život svatých pro školu a dům (1892).
