Svedectvá viery IV.
„Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.“(Jak 5,16)
Nemecký prírodovedec Pritchet šiel na americké územie skúmať zatmenie slnka v sprievode troch druhov, z ktorých jeden bol anglikánsky evanjelik. Neďaleko kopca, s ktorého sa dalo najvýhodnejšie pozorovať zatmenie slnka, bol malý mníšsky ústav (sestier) školáčiek. Predstavená kláštora bola Pritchetova sesternica. Aneroid veľmi padol; podnebie bolo zatiahnuté hustými tmavými mračnami. Na druhý deň bolo určené zatmenie slnka. Pritchet nevoľne sa ponosoval sesternici, že ich snaha spojená s toľkými výlohami je márna. Predstavená ho upokojovala, že celý ústav bude prosiť zvláštnou pobožnosťou pre blahoslavenú Pannu Máriu, aby vyorodovala vyjasnenie oblohy aspoň na tých pár okamihov, zakiaľ potrvá zatmenie slnka. Hvezdári boli na druhý deň na určenom kopci a obloha bola zakrytá tmavými mračnami. Pritchet dôvery plne upokojoval priateľov, že modlitba toľkých nevinných duší musí vyjasniť na tú vážnu chvíľu oblohu. Evanjelik krútil neveriacim spôsobom hlavou. Prišla doba zatmenia. Každý zaujala miesto pri hvezdárskom stroji a nikto neprehovoril ani slova. A hľa, v tú chvíľu, keď sa už malo začať zatmenie slnka, vzniklo na oblohe jasné pásmo. Výsledok bol skvelý. Behom 20 minút, zakiaľ trvalo zatmenie slnka, trvalo to jasné pásmo. Potom však sa hneď celá obloha zatiahla tmavými mračnami. Všetci boli naplnení nevysloviteľnou radosťou. Zamyslení evanjelik povedal: „Uznávam silu modlitby nevinných duší a veľkú moc prostredníctva Panny Márie.“
Cisár Julián odpadol od katolíckej viery a v Perzii sa zaoberal čarodejníctvom. Veľmi bol zvedavý, čo sa deje v jeho rímskej ríši. Poslal teda svojho sprievodcu, diabla do pekla, aby mu doniesol zvesť. Tento sa po dlhom čase navrátil a povedal: „Keď si ma poslal preč, musel som ísť vedľa jaskyne pustovníka Publiusa. Jeho vrúcna modlitba ma na 10 dní takrečeno pribila k pôde. Márna bola moja trápna námaha, ani kroka som nemohol spraviť.“ Nahnevaný cisár pohrozil smrťou pustovníkovi; ale všetko bolo márne, diabol nemohol odísť na určené miesto.
(Preklad a úprava z knihy Poučné príklady a podobenstvá z roku 1929)
