V knihe Zjavenia svätého Jána, Pán Ježiš hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“(Zjv 3,20) Kristus hovorí, že podmienkou k tomu, aby mohol prísť a naplniť nás, je otvoriť mu vierou dvere nášho srdca a pozvať Ho vzývaním Jeho svätého Mena do nášho života. Hlavnou príčinou, prečo Ježiš nemôže konať v ľudských životoch, je nevera v Neho a nevyznané hriechy, ktoré človeka oddeľujú od Boha. Preto je dôležitou podmienkou po vzývaní Pánovho mena, aby mal Ježiš 1. miesto v ľudskom srdci, tiež úprimné vyznanie hriechov. (1 Jn 1,8-10) „Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem...“
V Päťdesiatich rokoch sa v Maďarsku odohrala táto udalosť. V jednej obci bola uvedomelá súdružka učiteľka, ktorá si dala za cieľ vštepiť deťom vedecký svetonázor a zbaviť ich „náboženského tmárstva“. Systematicky deťom zosmiešňovala vieru v Krista a kresťanskú tradíciu. Pred Vianocami povedala deťom: „Deti, žiadny Ježiško nikdy nebol a ani nebude. Ten patrí len do ríše rozprávok a bájok, tak ako napríklad Červená Čiapočka, ježibaba atď. Pozrite, keď zavolám: „Príď, Červená Čiapočka!“ Príde? Nie, nepríde, pretože žiadna nie je. A tak je to aj s Ježiškom. Tu sa obrátila na jednu žiačku a hovorí jej. Bolo to vo 4. ročníku. „Pravda, Marienka, že Ježiško nie je. Ak áno, tak ho zavolaj.“ V triede nastalo hrobové ticho, bolo by počuť, keby špendlík padol na podlahu. Všetci vedeli, že Marienka veľmi trpí pod osvieteneckým a uvedomelým postojom učiteľky a že už dlhšiu dobu chodí horlivo k sv. prijímaniu a modlí sa za nepriateľov Cirkvi. Marienka vstala, pozrela sa na ostatných spolužiakov a potom povedala: „Deti, pomodlime sa k Ježišovi, aby prišiel.“ A s veľkým sebazáporom vydala zo seba vetu: „Príď, Pane Ježišu, príď.“ To nebolo volanie hesiel z Prvého mája , toto volanie vychádzalo z hlbín srdca. Pomaly sa otvorili dvere a z chodby sa do vnútra vzniesol malý obláčik. Z neho sa vytvorila guľa a v nej bolo vidieť malé dieťa, ako sa na všetkých pozerá pohľadom plným lásky. Deti sa pozerali na tento zjav ako vo vytržení a nedokázali presne určiť, ako dlho to trvalo. Potom obláčik s dieťaťom zmizol. Súdružka učiteľka ako zmyslov zbavená vybehla na chodbu a bolo počuť ozvenou sa nesúci hlas: On prišiel, On skutočne prišiel.“ Zopakovala to niekoľkokrát a vošla do zborovne. Pretože túto vetu neustále opakovala bola na druhý deň odvezená na psychiatriu.
Táto udalosť sa stala pred viac ako 50 rokmi a niektorí svedkovia možno ešte dnes žijú. Ježiš naozaj prišiel a svojou všemohúcnosťou sa zjavil. Je potrebné si stále uvedomovať, že JEŽIŠ JE ŽIVÝ AJ TERAZ, ŽE JE ROVNAKÝ VČERA, DNES A NAVEKY. (Hebr 13, 9) Lenže otázka je: „Nájde Syn človeka vieru na zemi (u mňa, u teba, v cirkvi...) pri svojom príchode?“Preto je potrebné obnovovať si každý deň živý vzťah s Ježišom a to: modlitbou, čítaním Biblie, pokáním, návštevou spoločenstva – aspoň 1 X za týždeň - okrem nedele, svätením nedele, prijímaním platných sviatostí... Kristus i tebe hovorí, ak mu budeš verný: "Nezanechám ťa, ani neopustím."(Hebr 13,5)
