Svedectvo - Odišiel som od slobodných murárov
Rakúsky časopis Posol Božského Srdca Ježišovho píše r. 1934:
Bol úplne neveriaci muž, ktorému zomrela manželka a zostal sám so svojimi troma deťmi. Iba najstaršia bola pokrstená. Keď ťažko ochorela, prosila o kňaza. Aby otec dieťaťu nespôsobil bolesť, poslal pre kňaza. Umierajúcemu dievčaťu musel kňaz sľúbiť, že po jej smrti niekedy navštívi otca a pokúsi sa dosiahnuť od neho povolenie, aby sa celá rodina zasvätila Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Umierajúca matka kedysi povedala dieťaťu, že len Srdce Ježišovo môže zachrániť ich rodinu od večnej záhuby.
Otec po smrti dcéry bol ochotný hoci kedy prijať návštevu kňaza, ale vyprosil si, aby sa nikdy nehovorilo o náboženských veciach. Prišla vojna a taktiež kňaz bol povolaný do vojenskej služby. Skôr ako odišiel, požiadal známeho kňaza, aby miesto neho občas navštevoval onoho pána. Pripomenul mu, aby nechal v dome neveriaceho obrázok Pánovho Božského Srdca a nejaký leták. Tak sa i stalo. O krátky čas prišiel onen kňaz opäť na návštevu. Aké bolo jeho prekvapenie, keď mu hneď na uvítanie otec rodiny povedal: „Minule ste u mňa zabudol brožúru. Môžem si ju nechať? Prečítal som si ju a mrzí ma, že ste mi už skôr nič nepovedal o tom, čo obsahuje. Rozhodol som sa, že u nás vykonáte zasvätenie rodiny Pánovmu Srdcu.“ Kňaz vraví: „Ale to je predsa nemožné! Veď viete, že Vám v tom bránia isté povinnosti... a vaše deti, ktoré nie sú pokrstené!“
Pán však hneď odvetil: „Moje povinnosti už nie sú; odišiel som od slobodomurárov a vrátil som svoje odznaky. Zajtra ráno sa bude konať krst mojich detí a večer učiníme Srdce Ježišovo Pánom našej rodiny.“
I tu platí prísľub Pána Ježiša: Požehnám všetkým domom, v ktorých bude môj obraz.
(Z knihy Katecheta vypravuje z r. 1936)
