Systematické predkladanie dôkazov existencie Boha (1. časť)
Kozmologický dôkaz alebo dôkaz od účinku k príčine
... Každá stavba je dôkazom svojho majstra, nejakého staviteľa. Aj keď človek nepozná architekta, jednoduchý fakt stavby stačí ako dôkaz, že jestvuje. Všetci žijeme v obrovskom dome, dome nazývanom kozmos. Dôsledok – svet - je dôkazom existencie jeho účinnej príčiny, múdreho architekta... Čas sa objavil spolu s hmotou. Predtým bol iba Boh, večný, bez času a priestoru.
Pozorujme zázraky Jeho stvorenia; pozrime sa na jednu z najmenších jeho častí, Slnko. Keby sa jeho energeticky výkon zvýšil o niekoľko stupňov, vzrástla by teplota na Zemi natoľko, že by sa roztápal zemský povrch. Nebol by tu možný ľudský život. Naopak, keby Slnko znížilo svoj energetický výkon o niekoľko stupňov, kontinenty by sa pokryli ľadovcami a všetci ľudia by zamrzli. Kto to učinil, aby Slnko disponovalo vyžadovanou teplotou? Či tehly v stavbe domu zapadajú jedna na druhú náhodou? Či kolieska, skrutky, páky sa spojili náhodou, aby vytvorili hodiny? Absurdné, poviete. Istotne, za domom i za hodinami bola nejaká inteligencia a spôsobila to...
Zamerajme sa na ďalší z malých zázrakov Boha – na vodu. Molekula vody je jedna z najjednoduchších, skladá sa z jedného atómu kyslíka a dvoch atómov vodíka. Jej molekulová hmotnosť je 18. Na porovnanie: Jedna molekula inzulínu obsahuje 777 atómov a jeho molekulová hmotnosť je 5733.
Duch, ktorý utvoril vodu s takýmto zložením, musí byť neuveriteľne obozretný. Vďaka tejto jednoduchosti molekuly vody môže voda voľne prechádzať cez membrány živých buniek, čo je nemožné pre veľké molekuly. Voda má neobyčajné vlastnosti rozpúšťadla. Látky môžu vstupovať do živých buniek a vystupovať z nich iba ako rozpustné. Takto nachádzajú nevyhnutnú potravu pre život a vylučujú zvyšky. Voda, aby bola človeku čo najviac na úžitok, nemá ani príjemnú chuť, pre ktorú by bola predmetom žiadostivosti, ani zlú chuť, čo by zapríčinili jej odmietnutie. Dve zlúčeniny, ktoré svojou molekulovou štruktúrou sa najviac podobajú vode – sírovodík a amoniak – sú dráždivé plyny s nepríjemnou chuťou a zápachom a sú jedovaté pre živé bunky.
Teraz sa zamerajme na najväčší zázrak: Na človeka. Šesťdesiat triliónov buniek tela človeka prispieva k tomu, že vytvára jedinečnú osobnosť. Nenájdeme dvoch úplne na seba sa ponášajúcich jednotlivcov. Ba aj odtlačky prstov sú jedinečné. Ak sa jeden prst poškodí, ryhy sa znova obnovia, podľa predchádzajúceho vzoru. Zamyslime sa nad pľúcami s miliónmi dutiniek, alebo pouvažujme o schopnosti kosti znova sa zrásť po zlomenine. Stehenná kosť je ako dutý valec. Prečo? Vedci v súčasnosti vedia, že toto rozloženie hmoty je najefektívnejším vzorom na poskytnutie maximálnej sily pri minimálnom použití materiálu. Ženám sa ku koncu ťarchavosti uvoľňujú panvové väzivá, aby sa uľahčil pôrod. Aký duch sa o to postaral?
Kosti človeka majú hmotnosť asi 36 kg, čo zodpovedná štruktúrnym potrebám ľudského tela. Oceľové prúty porovnateľného rozmeru by vážili dvadsaťkrát viac. Ako to, že konglomerát buniek nazývaných oko vidí rovnako dobre ako najdrahšia kamera? Je táto kamera výsledkom náhodného evolučného procesu, alebo ju chcela nejaká inteligentná bytosť?...
Dve tretiny ľudského tela tvorí voda. Telo obsahuje viac ako dva milióny potných žliaz, ktoré spolu s vodou vylučujú odpad, pričom vodu uvoľňujú aj na osvieženie tela... Čo povedať o anatómii človeka v ďalších detailoch? Čo by nastalo, keby bol nos zašpicatený dohora a nie nadol? Človek by sa mohol utopiť v búrke. Hltanie predpokladá dokonalú koordináciu pažeráka a priedušnice, avšak nevyžaduje nijaké úsilie koncentrácie ani myslenia. Človek by mohol donekonečna žasnúť nad štruktúrami a funkciami ľudského tela.
Nik by si nepomyslel, že hodiny jestvujú vďaka konštrukčnej zručnosti hodinára, ale telo – ak nepovieme celý svet – nesie na sebe nekonečne viac znamení o inteligencii svojho tvorcu ako hodiny.
Kto dal zrod mikroorganizmom, ktoré produkujú antibiotiká, vitamíny a hormóny? Tieto organizmy tvoria mechanicky etylalkohol, kyselinu citrónovú a aminokyseliny. Môžu tiež produkovať inzulín, interferón, pomáhať pri produkcii hormónov a filtrovať kovy z chudobných nerastov, najmä uránu a medi. Keby sme mikroorganizmy naučili pracovať, zbavili by sme sa závislosti na rope. Len sám múdry Stvoriteľ mohol nám dať takú armádu pracovníkov, ktorí robia pre nás zadarmo.
(Wurmbrant, R. Veriť, ale prečo? Dôkazy existencie Boha. Bratislava: Alfa, 1992, s. 107 – 111.)