Systematické predkladanie dôkazov existencie Boha (10. časť)
Dôkaz na základe prítomnej gradácie
Tomáš Akvinský poznamenal: „Medzi vecami sa vyskytujú veci viac alebo menej dobré, pravdivé, šľachetné atď. „Viac“ alebo „menej“ sú však predikáty rôznych vecí, ktoré sa prisudzujú týmto veciam na základe toho, nakoľko sa približujú k maximu. Napríklad o nejakej veci sa povie, že je teplejšia podľa toho, nakoľko sa približuje k tomu, čo je teplejšie. Jestvuje teda niečo, čo je pravdivejšie, lepšie, šľachetnejšie, a teda nejaká entita, ktorá najväčšmi jestvuje.“ Nazývame ju Boh.
Dôkaz na základe skladby entít v prírode
Všetko, čo sa vyskytuje v prírode, je zložité. Zložitú organizáciu môžeme porovnať už v atóme, v jedinej žijúcej bunke, v jednej duši. Všetko, čo je zložené, slúži niečomu inému. Posteľ a stolička slúžia človeku, bunka slúži organizmu, molekuly slúžia bunke, elementárne častice slúžia molekule atď. Cieľ nikdy nepatrí nejakému zoskupeniu bez inteligencie základnej zložky...
Boh musí byť jednoduchá podstata, nie zložená. Keby bol totiž dajakým zoskupením, slúžil by inému cieľu a takto by to pokračovalo bez konca. Keďže všetky veci slúžia Bohu, musí sa od nich podstatne odlišovať. Nepodlieha zmenám, pretože zmena pochádza z reakcií medzi zložkami; On nie je zložený. Teda Boh je nezmenený a nezmeniteľný; je evidentne nesmrteľný.
(Upravené z knihy od R. Wurmbranda, Veriť, ale prečo? Dôkazy existencie Boha, s. 132. 135)
