Systematické predkladanie dôkazov existencie Boha (13. časť)
Dôkaz na základe vyslyšaných modlitieb
V priebehu mnohých storočí a tisícročí veriaci potvrdzovali, že modlitby, vyslovené v krajných situáciách, boli neobyčajným spôsobom vyslyšané. Keby táto skúsenosť nebola dokázaná, modlenie sa by už dávno vymizlo, podobne ako mnohé povery, ktoré sa po čase rozplynuli. Vyslyšané modlitby teda dokazujú existenciu niekoho, kto ich vypočuje a odpovie na ne.
Dôkaz odvodený z existencie zla
Namiesto toho, aby som predložil uvedený dôkaz, vyrozprávam vám, ako som presvedčil jedného komunistického predáka. Komunisti sa často navzájom nenávidia, zatýkajú, trýznia a zabíjajú v orgiách násilnosti. V Česko Slovensku bol za stalinských čias jeden komunistický predák menom Löbl uväznený svojimi súdruhmi a podrobený „vymývaniu mozgu“. Celé dni a noci musel sám v cele počúvať amplión, odkiaľ sa neprestajne rozliehalo: „Špión! Zradca! Kontrarevolucionár!“ „Ach, nie, prepáčte, drahý a verný súdruh. Nie, špión nie, ale zradca! Nie, súdruh! Budete obesený! Čoskoro vás prepustia. Vaše zatknutie bol omyl. Ničomník, darebák, milovaný súdruh, nevinná obeť nespravodlivosti atď.“ Trvalo to dlhé týždne. Potom toho muža osvietilo, prenikla ho nasledujúca myšlienka: „Keď komunisti trýznia kresťanov a ďalších nepriateľov, má to zmysel. Nemôžu trimovať bez toho, aby ich neporazili. Ale keď komunisti týrajú komunistov, je to čistá zloba: Je to zlo pre zlo. Práve som videl tú najväčšiu hĺbku zla. Elektrický prúd vzniká z dvoch pólov a každá minca má dve strany. Ak existuje extrémna hĺbka zloby, potom musí jestvovať aj vrchol lásky. Boh jestvuje.“
Neskôr, keď bol predvolaný na prvý výsluch, povedal policajnému dôstojníkovi: „Teraz môžete vypnúť amplión. Našiel som Boha.“
V fyzike platí zákon, že každá akcia vyvoláva rovnakú reakciu opačného smeru. V tomto zmysle výčiny zloby tak, ako boli spáchané v Osvienčime, na súostroví Gulag a pri masakrovaní v Kambodži vlastne dokazujú existenciu Boha. Ľudské utrpenie nie je argument v prospech ateizmu, ale dôkazom, že jestvuje Utešiteľ, ktorý toto utrpenie vyrovnáva.
Mnohé utrpenia znamenajú priamo alebo nepriamo Boží trest za hriech. Dedukovať z toho utrpenia, že Boh nejestvuje, bolo by to isté, ako dokazovať, že dieťa nemá otca, lebo ho zbil. Z ľudského hľadiska by sa potrestanie za priestupok mohlo zdať kruté. Ale Boh sa zaoberá formovaním svojich tvorov, aby sa stali večnými zosobneniami dobroty a svätosti. Na vytesanie peknej sochy potrebujeme kladivo a dláto, ako aj pilník a mäkkú kefku.
(z knihy od R. Wurmbranda, Veriť, ale prečo? Dôkazy existencie Boha, s. 144 – 146)
