Systematické predkladanie dôkazov existencie Boha (14. záverečná časť)
Dôkaz, ktorý vyplýva z nemožnosti dokázať opak
Nikto nebude nikdy schopný dokázať racionálnosť ateizmu, keď začína popieraním existencie skúmaného objektu, čiže Boha.
Ak človek prehľadá celý byt, aby našiel nejakú vec, a keď sa mu ju nepodarí nájsť, to ešte nedokazuje neexistenciu tejto veci, ale iba to, že hľadanie neprinieslo výsledok. Predmet je azda tak dobre schovaný, že ho hľadajúci nezbadal. Ak človek nevie niečo nájsť v izbe, o čo väčšmi sa musí namáhať pri hľadaní pravdy vo svete! Bude niekto niekedy schopný sondovať vzdialené rozlohy vesmíru, aby mohol vyhlásiť, že „predmet“ Boh nejestvuje?
Naše zmysly, intuícia, racionálne úvahy vymedzujú hranice. Ako môže človek sebaisto popierať existenciu entity, ktorá sa môže nachádzať práve mimo našich vnemov, mimo našich „antén“? Aj keby nikto nepotvrdil existenciu Boha, nedokazovalo by to, že neexistuje. Každú sekundu 1000 000 000 000 000 neutrín – elementárnych častíc bez elektrického náboja s malou alebo nijakou hmotnosťou vyžarovaných slnkom – prechádza cez ľudské telo. Táto informácia je pomerne nová. Entity môžu teda existovať bez toho, aby sme o nich vedeli. Prvosienky rástli na vrchoch hôr oveľa skôr, ako to ľudia zistili.
Ešte pred niekoľkými rokmi nebola známa existencia neuropeptidov (krátka aktívna reťaz aminokyselín v nervovej sústave), ktoré ovplyvnenú správanie alkoholika a pohlavný pud. Neuropeptidy však jestvujú bez toho, aby sme o nich vedeli, resp. mali o ich existencii dôkaz. V súčasnosti by kniha zameraná na dokázanie neexistencie neutrín a prvosienok vyznela skutočne hlúpo. Na základe uvedených skutočností môžeme povedať, že nik nemá nevyvrátiteľný dôkaz, že Boh nejestvuje. Vskutku, dôkazov Jeho existencie je veľa (hovorili sme iba o niekoľkých), nepoznáme však nijaký dôkaz o tom, že neexistuje. Či to ateisti pripúšťajú alebo nie, sú nútení utiekať sa k viere, aby mohli vyhlásiť, že Boh nejestvuje.
Msgr. Fulton Sheen raz dôvtipne povedal: „Boh je najevidentnejší jav skúsenosti ľudí. Ak si to neuvedomujeme, tak len z toho dôvodu, že sme priveľmi komplikovaní, alebo že máme stále hore nos od pýchy, to je všetko! On je pri našich nohách.“
Ateisti potrebujú viac viery ako veriaci. Stalin v jednom interview pre fínske noviny vysvetľoval, prečo opustil myšlienku existencie Boha: „Ak Boh jestvuje, potom to bol On, kto nariadil otroctvo, feudálny režim a kapitalizmus, kto chcel, aby ľudstvo trpelo, ako mi to vždy hovorievali mnísi. Pracujúce masy by nemali nijakú nádej na oslobodenie sa od utláčateľov.“ Kde je v jeho vyhlásení logika? To, že Stalin neznášal niektoré náboženské poriadky, o ktorých mnísi povedali, že ich stanovil Boh, vari dokazuje, že Boh nejestvuje? Logickejšie by bolo reagovať odpoveďou: „Postavím sa proti tomu nespravodlivému Bohu,“ alebo: „Nájdem si namiesto Boha niekoho iného ako ospravedlnenie za toto utrpenie ľudstva.“ (Stalin sa neskôr stal najväčším pôvodcom utrpenia v dejinách ľudstva.) Vyhlásenie, že Boh nejestvuje jednoducho preto, lebo nemám rád feudalizmus, resp. kapitalizmus, je nepochybne absurdné...
Šesťdesiat percent obyvateľov sveta je nevzdelaných... Muži veriaci v Boha chodievajú k týmto kmeňom, aby domorodcov vyviedli z nevedomosti a biedy a aby ich zušľachtili zvestovaním Božieho posolstva. Možno si predstaviť, aby civilizovaní ľudia prišli k týmto divochom, aby im povedali, že Boh nejestvuje, a teda, že musia zmeniť spôsob života a žiť ako ušľachtilí ľudia? Povráva sa, že na Nových Hebridách jeden komunistický agitátor začal domorodcom vysvetľovať, že Boh nejestvuje. Pozorne ho vypočuli a odvetili mu: „Odíďte a ďakujte Bohu, v ktorého vy neveríte, že ste sem neprišli ako prvý. Pred vami prišiel jeden misionár, ktorý nám rozprával o Bohu a urobil z nás, kanibalov, civilizovaných ľudí. Keby vás nebol býval predišiel, zjedli by sme vás.“
Dejiny dokazujú, že nikdy neboli režimy krutejšie ako režimy nastolené ateistami. Svet poznal veľa foriem barbarstva, ale najväčšiu ukrutnosť uvalili sovietski vládni činitelia Lenin a Stalin, za nimi potom Chruščov a Brežnev, nehovoriac o rafinovaných ukrutnostiach Mao Ce-tunga. V celom komunistickom svete sa nenájde jediná ľudomilá alebo dobročinná súkromná inštitúcia. Starostlivosť o chorých, starých alebo siroty sa dá vykonávať aj bez srdca, ale nemocnica riadená láskou sa úplne odlišuje od nemocnice spravovanej štátom. V jednej portugalskej kolónii miestne obyvateľstvo dávalo prednosť misionárskej nemocnici pred štátnou nemocnicou. Raz sa ošetrovateľka opýtala: „Prečo nejdete do štátnej nemocnice? Majú tie isté lieky ako my.“ Nasledovala odpoveď: „Lieky sú tie isté, ale nie ruky.“
... Ateisti nemajú v hodinách zúfalstva utešiteľa. Celý pozemský život prežitý v strachu, že ho zatknú z vrtochu nejakého krutého diktátora, neposkytuje vieru, pokoj, ani útechu. Autor tejto knihy strávil dlhé roky v izolácii. To najhoršie v tomto utrpení nebolo odlúčenie od spoločnosti, nedostatok konverzácie, ale absolútne súženie a nuda. Pre človeka bez Krista je takáto izolácia neznesiteľná. Nemôžem si predstaviť nič nudnejšie ako ateizmus, ktorý hovorí: „Svet je prázdna miestnosť. Nemám tu nikoho, ani v záhrobí, pretože záhrobia niet. Som sám, nemám tu priateľa a nikoho na nebi, veď neba niet. Nik ma nechápe, nik ma nemiluje. Jedného dňa zomriem a stratím sa navždy a nikoho to nebude trápiť. Narodil som sa náhodou. Moja smrť nemá zmysel. A som sám.“
Ateizmus znamená súženie a nudu. Jeho dieťaťom je beznádej; jeho vnuci opilstvo a samovražda. Hoci svätý Ján mal videnie nebeského Jeruzalema, ktorý pretínala rieka s vodou života, známy ateistický básnik James Thompson opísal mesto ateizmu týmito pochmúrnymi slovami: Mohutná tečie rieka čierna i hlboká, s prílivom i odlivom vzdialených morí nejasne duniacich cez spánok mesta bez spánku. Jej meno je rieka samovrážd.
...Jeden alebo druhý argument v prospech existencie Boha možno neuznávať a v jeho izolovanosti spochybňovať, ale spojená sila argumentov je ako lano, ktoré udrží aj most. Na druhej strane ateizmus nemá k dispozícii argumenty a vyznačuje sa zjavne škodlivým vplyvom.
Argumenty v prospech Boha by vás nemuseli úplne presvedčiť, ale vedzte, že argumenty v prospech ateizmu neexistujú. Na ktorú stranu je múdrejšie sa postaviť? Na stranu existencie Boha, alebo na stranu straty vlastného života ďaleko od Boha?... Dôkazy existencie Boha možno neuznať, spochybňovať, ale dôkazy, že nejestvuje, jednoducho neexistujú. Navyše neexistencia Boha je nemysliteľná. Ako by ľudstvo mohlo dospieť k pojmu Boh, takému cudziemu zmyslovému vnímaniu ľudí, bez pričinenia samotného Boha?...Kto by bol mohol zo Židov a kresťanov vysnívať Boha, keby sa On sám nebol zjavil?... Napriek všetkým uvedeným argumentom môžu ešte niektorí pochybovať o existencii Boha. Avšak o tom, že v živote sa vyskytuje veľké utrpenie, pochybovať nemožno. Nepoznáme odpoveď na veľmi závažnú otázku: „Čo si počať so svojim životom?“ Goethe povedal: „Neužitočný život je predčasná smrť.“
Aby sa náš život duchovne obohatil, potrebujeme Božiu silu; to je prípad Františka z Assisi. Istý človek povedal kresťanovi, ktorý žil striedmo: „Nemohol by som žiť ako vy. Mám rád jedlá.“ Kresťan mu odvetil: „Som šťastný medzi dvoma chodmi jedál, aj vtedy, keď nemám jedlo.“ To je rozdiel, ktorý Boh činí v živote.
(z knihy od R. Wurmbranda, Veriť, ale prečo? Dôkazy existencie Boha, s. 147 – 153)
