Treba konať skutky, ktoré majú hodnotu pre večnosť
Skôr, než budeš stáť pred Božím súdom, urob všetko pre to, aby si tam nestál s prázdnymi rukami. Nebudeme súdení len za to, že sme konali zlo. My máme konať dobro – skutky, ktoré majú hodnotu pre večnosť. Budeme súdení za to, čo sme mali urobiť a neurobili. Každé dobré slovo, každé povzbudenie, každý krok viery, každé utrpenie, ktoré prijímame a nesieme, každé zosmiešnenie, každé prenasledovanie pre Krista má veľkú cenu. Teda máme žiť z viery. Iste, nebudeme ospravedlnení len skrze dobro, ktoré sme vykonali, ale sme ospravedlnení Kristovou spravodlivosťou.
Áno, naša spása je v Kristovi, to je základ kresťanstva, ale je otázka, čo na tomto základe budeme stavať: či drevo a slamu, alebo zlato skutkov, vykonaných v spojení s Kristom. 1Kor 3, 13-15: „… dielo každého vyjde najavo. Ukáže ho onen deň, lebo sa zjaví v ohni; a oheň vyskúša, aké je dielo každého človeka. Keď jeho dielo vydrží, dostane odmenu. Keď mu dielo zhorí, utrpí škodu; sám bude síce zachránený, ale prejde ohňom.…“
Tu sa hovorí o očistci. Ten, kto postavil základ, bude spasený, ale prejde ohňom. Do očistca pôjdu tí, ktorí prijali Krista, ale pre svoju vlažnosť, lenivosť, slabú vieru, nemôžu vojsť do nebeskej slávy. Duše, ktoré idú do očistca, prežívajú určité stupne očisty. Tu zakúšajú utrpenie, niektoré možno veľmi intenzívne utrpenie, ktoré je podobné utrpeniu zavrhnutých. Je tu však veľký rozdiel: tieto duše majú nádej. Vedia, že toto utrpenie raz skončí. Niektoré duše sú v očistci jednu hodinu, iné deň, niektoré 50 rokov, iné 1000 a niektoré napríklad až do II. príchodu Krista. Až Kristus príde druhýkrát, posledná duša odtiaľ vyjde a očistec bude zničený.
(BKP)