Úvaha o nebi podľa katechizmu
Nebo je miesto, kde anjeli a svätí Boží večnú blaženosť požívajú. Do neba prídu len tie duše, čo sú úplne čisté od všetkých hriechov i od pokút (teda trestov) za hriechy.
Že nebo je a že sa doň dostanú tí, ktorí v milosti Božej zomreli a za hriechy, ktoré spáchali, 1zadostučinili, cirkev slávnostne vyhlásila na II. sneme Lyonskom r. 1274.
„A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“ (Mt 25, 46).
Blaženosť vyvolených v nebi pozostáva v tom, že: 1. vyvolení vidia Pána Boha z tváre do tváre, milujú ho a sú s ním zjednotení naveky; 2 sú oslobodení navždy od všetkého i najmenšieho zlého; 3. užívajú všetky radosti duševné, lebo „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1 Kor 2, 9).
„Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“ (1 Kor 13, 12).
„Zotrie im (Boh) z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“ (Zjv 21, 4).
Na zemi poznávame Boha nepriamo, zo skutkov jeho. Pozorujúc tvorstvo, vidíme v ňom všemohúcnosť, múdrosť a dobrotu Božiu. Už toto poznane naplňuje nás blaženosťou.
Na druhom svete v nebi, poznávame Boha priamo, budeme vidieť podstatu jeho.
„Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“ (1 Jn 3, 2).
Toto videnie bytnosti nekonečnej naplní nás blaženosťou nevýslovnou. Náš obdiv nikdy nebude mať konca, lebo bytnosť nekonečná nikdy nepochopíme. Boh bude nám neustále predmetom obdivu.
Dante Alighieri vykreslil básnicky nebeskú vo „Raji“.
Vyvolení nebudú požívať rovnakú blaženosť v nebi; kto mal viac zásluh, obdrží väčšiu odmenu.
„Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať.“ (2 Kor 9, 6).
Dante tiež rozoznáva vo svojom „Raji“ rozličné stupne blaženosti.
Kto obsiahne v nebi väčší stupeň blaženosti, bude Boha dokonalejšie poznávať a milovať a z tohto dokonalejšieho poznávania a milovania bude mať väčšiu blaženosť.
Uvažovanie nad radosťami nebeskými nech nás povzbudzuje k tomu: 1. aby sme statky zemské nadmieru necenili a len po večných statkoch túžili; 2. aby sme v boji proti hriechu verne vytrvali; 3. aby sme všetky utrpenia trpezlivo znášali, lebo „utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“ (Rim 8, 18).
Spracované a doplnené podľa literatúry:
POKOJ, Š. – ŽIŠKA, P.:Učebnica náboženstva katolíckeho pre vyššie triedy stredných škôl. I, Vierouka, Kníhtlačiarne Spolku Sv. Vojtecha v Trnave, Trnava 1938.
Podobné články:
Pripravil som ti miesto v nebi! Za čo?
https://vkpatriarhat.org/cz/?p=33766
