Veľkonočný pastiersky list 2020
Drahí bratia a sestry,
evanjelia popisujúce veľkonočnú udalosť svedčia o strachu učeníkov a na druhej strane o radostnej realite Kristovho víťazného vzkriesenia. "Toho istého večera boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: "Pokoj vám!" Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: "Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa!" (Lk 24, J 20)
Toho istého večera... A čo bolo toho istého veľkonočného rána? Na dvere, za ktorými boli ustráchaní učeníci, búcha Mária Magdaléna a radostne volá: "Hrob je prázdny! Kameň je odvalený! Stráž utiekla!" Apoštoli jej neveria. Sú zviazaní strachom. Čoskoro nato prichádza skupina žien a oznamuje to isté. Strach ale od apoštolov stále neustúpil. Nikoho z nich nenapadlo povedať: "Ježiš nám predsa toľkokrát opakoval: Syn človeka bude vydaný na smrť, ale tretieho dňa vstane!" Strach však nepripustil myslieť na túto Ježišovu predpoveď.
Znovu prichádza Mária Magdaléna a radostne volá: "Videla som Pána a toto mi povedal..." Apoštoli zostávajú nielen za zatvorenými dverami, ale majú zatvorenú aj myseľ, pamäť a vôľu. Pokladajú jej svedectvo za fake a ďalej zotrvávajú v strachu. Toho istého rána ale aj ženy prichádzajú znova a oznamujú: "Videli sme Pána, hovorili sme s Ním, dotýkali sme sa Jeho nôh!" Avšak ani svedectvu niekoľkých žien apoštoli nie sú schopní veriť, pokladajú ho za ďalší fake. Len Ján a Peter prekonali strach a bežali k hrobu. Vošli dnu, ale nikde ani stopa po násilí. Plátna, v ktorých bol Ježiš pochovaný, sú tam prázdne. Ján uveril. Peter šiel potom ešte raz
k hrobu a tam sa mu ukázal sám Ježiš. Keď sa Peter vrátil, len krátko ostatným oznámil: "Pán naozaj vstal, ukázal sa mi!" Apoštoli i po takomto množstve faktov ďalej zostávajú spútaní strachom.
A čo bolo toho istého večera? Strach zostával. Očitý svedok, apoštol Ján, píše: "Učeníci boli zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami." A zasa niekto búcha. Boli to dvaja udychčaní učeníci, ktorí ozlomkrky rozprávali, že sa na ceste do Emauz stretli so vzkrieseným Ježišom. Apoštoli im síce ústami dosvedčovali: "Áno, Ježiš vstal a ukázal sa Šimonovi," ale napriek tomu v nich pretrvával strach a nevera. Prejavilo sa to v historickom momente, ako popisuje evanjelista: "Keď o tom hovorili, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: "Pokoj vám!" Aká bola reakcia ustráchaných apoštolov? Evanjelium svedčí: "Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: "Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa!" Ježiš svojou prítomnosťou musel doslova vyhnať ducha strachu, ktorý im zastieral myseľ. Oni totiž pokladali Ježiša nie za reálne prítomného, ale za ducha. Ježiš ich musel presviedčať: "Duch nemá mäso a kosti, ako to vidíte na mne. Dotknite sa ma, ja som to. " A pojedol pred nimi pečenú rybu. Potom im otvoril myseľ, aby rozumeli Písmu.
Už viac ako tri mesiace duch koronavírusu straší celú Európu a celý svet. Jedinci aj celé národy sa tomuto duchu manipulácie a lži úplne otvorili. Prvým bol Bergogliov Vatikán aj s hierarchiou, ktorá s ním tvorí vnútornú jednotu. Vzbudili taký strach, že ľudia prestali byť schopní vnímať reálne fakty. Takisto médiá vypúšťajú fake news tak intenzívne, že tí, ktorí im nekriticky veria, prichádzajú o zdravý rozum.
Čo hovoria štatistiky? Každý rok na celom svete zomiera priemerne 55 miliónov ľudí. Počet ľudí, ktorí mali okrem iných chorôb aj koronavírus a zomreli, je 40 000, čo je len 0,1%. Na alkohol každý rok zomiera okolo 7% ľudí a z toho 13% vo veku 20-39 rokov. Toto sú oficiálne údaje WHO. Alkohol každým rokom odníme 4 milióny životov, čo je 100-krát viac ako koronavírus. Tabak je každoročne príčinou smrti u 15% zomrelých z celkového počtu svetových úmrtí. Ukončuje 8 miliónov životov a to je 200-krát viac než koronavírus. Bolo by užitočné, aby ženy miesto fajčenia začali nosiť masky a podľahli zdravej panike z tak hrozného percenta úmrtia fajčiarov! Každému, kto by fajčil, by potom mali cigaretu takmer vyrvať z úst!
Čo sa týka fámy o Taliansku, v skutočnosti je tam v danom čase nakazených koronavírusom len 0,16% obyvateľov. Zomrelo 0,016% obyvateľov. Navyše krízová skupina sa počíta od 75 rokov vyššie, to znamená 80tníci, 90tníci. Tí majú okrem koronavírusu ešte aj iné vážne choroby, na ktoré umierajú. Každý môže podľa reálnych štatistík poznať, že horor s preplnenými krematóriami, tak ako ho médiá púšťali do sveta, je fake.
V Rusku zomiera ročne 1 890 000 ľudí. Za štvrť roka, kedy vírusové ochorenia dosahujú vrchol, umrelo 44 ľudí. Tí ale mali okrem koronavírusu ešte aj iné vážne choroby. Percentuálne je to iba 0,0024% všetkých zomrelých. Ľudí napriek tomu ovládol strach. Kiež by si aspoň kresťania miesto paniky pripustili spasiteľný strach zo smrti, z Božieho súdu a z večného utrpenia v pekle. Nebrať do úvahy tieto tri reality, je nebezpečná ignorácia pravdy a strata súdneho rozumu. Človek si nechce pripustiť, že zomrie. Pritom má bolestnú skúsenosť aj z vlastnej rodiny. Zomreli mu rodičia či prarodičia alebo blízki príbuzní a známi. Smrť žiadneho človeka neminie. Čo to v nás ľuďoch je za zvláštnu temnotu? Tam, kde by sme mali mať potrebný strach, ktorým predídeme vážnym zraneniam či nešťastiam, tam ho nemáme! Ale kvôli fake news z masmédií sme schopní zmobilizovať všetky svoje sily. Prečo? Aby sme sa sami vopchali na cestu, kde nás globalistický mechanizmus kruto zošrotuje. Predčasne nás pripraví nielen o zdravie a fyzický život, ale zlikviduje aj našu dušu. Pripraví ju o život, takže skončí spolu s falošným prorokom a šelmou v ohnivom jazere, kde strašné muky nikdy neprestanú. Tento prevrátený strach v nás spôsobuje ložisko lži a zla v ľudskej duši - dedičný hriech.
Naopak, spasiteľný strach vedie k záchrane. Písmo hovorí: "Počiatok múdrosti je bázeň Božia." Lenže na spasiteľný strach má každý mimoriadne silnú imunitu, až dokonca averziu.
Uvedom si realitu fyzického utrpenia. Veľké bolesti zachvátia človeka napríklad pri žlčníkovom či obličkovom záchvate, alebo keď sa posúva špicatý kamienok v močovode. Ake neznesiteľné bolesti boli tých, ktorí to zakúsili. Pritom fyzická bolesť je najnižším stupňom bolesti, nižším, než psychická a duchovná.
Možno si mal skúsenosť s veľkou bolesťou zuba, ktorá sa stále stupňovala. Človek by bol ochotný podstúpiť akýkoľvek zdravotný zákrok, len aby sa tejto bolesti zbavil. Ba dokonca, keď sa bolesť vystupňuje, zabúda aj na pud sebazáchovy, a prial by si radšej zomrieť, než znášať také utrpenie. Človek, ktorý je v ťažkom hriechu, sa neverou či vzburou oddelil od Boha. Ak prežíva veľké utrpenie a v tomto stave zomrie, nezbaví sa ho. Z utrpenia skorého prejde do utrpenia večného, a to nepredstaviteľne väčšieho, než bolo to, ktoré zakúšal na zemi.
Teraz si uvedom psychickú bolesť. Tú prežíva matka, ktorej oficiálne ukradnú jej milované dieťa a ona vie, že už ho nikdy nedostane späť. Koľko takýchto matiek končí na psychiatrii, v alkoholizme, v drogách alebo spácha samovraždu. Jednej z mnohých matiek vzali dve deti a ona na druhý deň skočila pod vlak! Aké duševné utrpenie prežíva matka, a aké ukradnuté dieťa!
Na druhej strane je tu krutá realita potratov (abort), ktoré Cirkev pravdivo nazýva vraždou nenarodeného dieťaťa. Keď si žena uvedomí, že zabila vlastné dieťa, zdrcuje ju hlboká psychická bolesť, často do konca života.
Uvedom si teraz aj duchovnú bolesť. Náš duch, ktorého Boh stvoril na svoj obraz, bytostne túži po Bohu. Ak sme zahlušeni svetskými starosťami a márnosťami, túto vnútornú túžbu po Bohu si neuvedomujeme. Keď však náš duch opustí pozemskú schránku a začne vnímať realitu večnosti, bytostne spoznáva, že ho Boh z lásky stvoril a dal za neho svojho vlastného Syna. Ježiš za neho zomrel na kríži, aby zaplatil za všetky jeho hriechy. Človek sa ale nestaral o svoju dušu, odmietol ponúkanú šancu, a to nie raz, ale notoricky, až do poslednej minúty svojho života. Nezastavil sa, ani keď prichádzali rôzne utrpenia, bolesti a sklamania. Vždy znovu s hrošou kožou odmietal milosť k obráteniu a utrácal život v otroctve lži a zla. Nechcel počuť pravdu, ktorá by ho zachránila. Nechcel sa odvrátiť od cesty hriechu. A zrazu vidí, že už je neskoro! Už sa nedá nič vrátiť. Ocitol sa mimo čas, vo večnosti. V čase mohol zadarmo ako dar prijať spásu v Kristovi a potom dokonalé šťastie naveky! Svojou vinou stratil tento najväčší poklad - večný život! To zúfalstvo nad tým, že už sa to nedá nikdy zmeniť, to je bezvýchodisková duchovná bolesť. Je sprevádzaná ešte aj psychickou bolesťou výčitiek svedomia, a navyše i fyzickou bolesťou pekelných múk. Z tohto má mať človek panickú hrôzu, a nie z nejakého koronavírusu, spojeného s mediálnymi hoaxami! Hrozba večného utrpenia ho má viesť ku karanténe od blízkej príležitosti k hriechu, ku karanténe od ducha lži a zla.
Je ťažké stáť pred ľudským súdom, ale je strašné stáť pred Božím súdom. Na Božom súde bude dokázaná každému z nás objektívna vina vo všetkých bodoch obžaloby. Pri hriechoch faktor času nehrá rolu, sú nepremlčateľné. Tvrdenie, že si na ne obžalovaný nespomína, nie je brané do úvahy. Nespomína si preto, že si ich vo svojom živote uvedomovať nechcel, a preto, že zahlušil svoje svedomie, rozum i úsudok. Neprijal lásku k pravde, ale chcel veriť pohodlnej lži, ktorá ho priviedla do večnej smrti. Ake strašné je počuť: "Odíďte odo mňa páchatelia neprávosti do večného ohňa, nepoznám vás!" (Lk 13,27)
Drahí bratia a sestry, najzákladnejšou vecou v našom pozemskom živote je spasiť svoju nesmrteľnú dušu. Keby človek stratil ruku, nohu, oči, či dokonca keby bol úplne paralyzovaný, je to veľké nešťastie a je to veľká strata, ale nedá sa to porovnať so záhubou svojej vlastnej duše. Ježiš zdôrazňuje: "Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svoju dušu by stratil?" (Mk 8,36) Predstav si obrovské váhy - na jednej strane váh je celý svet a na druhej strane tvoja duša. Tvoja duša má väčšiu cenu ako celý svet. "Nie zlatom ani striebrom, ale drahocennou krvou Ježiša Krista sme boli vykúpení!" (1Pt 1,18n)
A práve počas Veľkonočných sviatkoch máme prežiť realitu odpustenie hriechov pre Kristovu krv, preliatu na kríži. Spasiteľná smrť Božieho Syna nás vytrhla z otroctva diabla a večného pekla! Podmienkou z tvojej strany je osobne prijať túto záchranu, toto oslobodenie od hriechov a viny. Ako? Skrze vieru v Ježiša Krista a pokánie zo svojich hriechov. Ježiš v deň svojho vzkriesenia povedal: "Je napísané: Kristus bude trpieť, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. V Jeho mene sa bude hlásať pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom." (Lk 24,46n)
To je veľkonočná radosť! Kristus trpel a tretieho dňa vstal z mŕtvych. V Jeho mene sa teraz zvestuje pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom! Aj tebe! Daj Mu preto s vierou svoje hriechy! On ti ich odpúšťa. Táto veľkonočná radosť je potvrdená realitou Kristovho fyzického vzkriesenia! Dokázal, že On je Boží Syn a Jeho slovo, ktoré nám dal, je nezmeniteľná a večná pravda! On je vpravde aj tvoje Vzkriesenie a tvoj Život!
Vám, ktorí ste Ježiša prijali, patrí Jeho slovo: "Pokoj vám! Nebojte sa, ja som to! Ja som s vami po všetky dni vášho života!" (Mt 28) A to platí dnes osobne tebe: Pokoj tebe! Aleluja!
Christos Voskres! Voistinu Voskres!
patriarcha Eliáš
a biskupi Byzantského katolíckeho patriarchátu
Deň Kristovho Vzkriesenia 2020