Vidieť Krista v sebe aj vo svojom blížnom
Otázka: Čo vidí starý človek (hriechom porušená ľuds. prirodzenosť)? Ani v sebe, ani v blížnom nevidí Krista, ani vo svojom bratovi nevidí Krista a u seba nevidí svoje omyly a nechce ich vidieť, pretože starý človek nenávidí pravdu a nenávidí pokorenie. Preto je potrebné sa v pokorovaní často trénovať a ani to nemusí byť umelé, len sa zastaviť a priznať si pravdu. A to bolí. Ďalej starý človek nechce priznať, že dary, ktoré má, sú dary od Pána, ale privlastní si ich a hľadá skrze nich nie Božiu slávu, ale vlastnú. Čiže je to krádež. Je to neochota priznať realitu, pravdu.
Čo vidí starý človek na druhom? Prirodzené dary, ktoré ten druhý má, vidí z pohľadu závisti, žiarlivosti a určitej konkurenčnosti a nechce ich ani priznať. Vidí pod ostrým drobnohľadom smietku v oku svojho brata. Áno, tá trieska tam je, ale Ježiš upozorňuje, že ak chcem úprimne pomôcť druhému, musím zachovať správny postup: musím najprv vybrať brvno zo svojho oka a až potom môžem vyberať smietku z oka svojho brata. Samozrejme problém je, že starý človek pri sebe ten trám nevidí, a keď naň niekto upozorní - vojnová sekera! Starý človek chce byť nedotknuteľný, nesmie sa mu nič povedať; sám nevidí a vidieť nechce. To je pohľad cez okuliare mámenia, ktoré spôsobuje dedičný hriech v nás, takže vidíme nepravdivo z pohľadu rôznych poloprávd. Máme svoje viery o sebe, vidíme sa očami tejto "viery", ale čo to je za divnú vieru? Viera vo svoje ego, viera vo svoju neomylnosť, viera vo svoju samospasiteľnosť. Čo to v nás je? Táto bublina musí byť prebodnutá, a potom sa nám otvoria oči. A toto bodnutie urobí náš kríž, bez neho sa nám oči neotvoria. Prijať pravdu je pre nás bolestné.
(BKP)
