VIERA A VEDA I.
Mikuláš Koperník (1473-1543), astronóm, pôvodca modernej teórie heliocentrickej sústavy sveta.
"Koho by sa nezmocnil obdiv voči všemohúcemu Tvorcovi, keď pozoruje a zamýšľa sa nad obdivuhodným poriadkom vo vesmíre, pochádzajúcim z Božej múdrosti."
Johannes Kepler (1571-1630), nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik.
„Boh je veľký a veľká je jeho moc, nekonečná jeho múdrosť. Chváľte ho svojou rečou nebo i zem, slnko, mesiac a hviezdy! Nech ho, pokiaľ len môžem, velebí i moja duša - jeho, Tvorcu a Pána! Jemu buď chvála a česť i sláva na večné veky. Amen.“
Atanáz Kircher (1601-1680), nemecký jezuita, polyhistor, prírodovedec, vynálezca premietacieho prístroja, odborný spisovateľ, hudobný teoretik, jazykovedec.
"Nechcete veriť, že tento môj malý glóbus povstal sám od seba a máte pravdu. Ako teda môžete veriť, že tento obrovský originál, ktorý vidíme a obdivujeme, povstal sám od seba?"
Blaise Pascal (1623-1662), francúzsky náboženský filozof, matematik, fyzik a prozaik.
„Viera hovorí niečo, čo nehovoria zmysly, netvrdí však opak toho, čo ony vnímajú; je nad nimi, nie proti nim.“
„Nielen Boha spoznávame len skrze Ježiša Krista, ale aj samých seba poznáme iba prostredníctvom Ježiša Krista. Bez neho nevieme, ani čo sme my sami.“
Isaac Newton (1643-1727), anglický fyzik, matematik a filozof.
„Naučil som sa vo svojom živote dve veľké veci: po prvé, že som veľký hriešnik a po druhé, že Ježiš Kristus je ešte väčší Spasiteľ.“
Alessandro Volt (1745-1827), taliansky fyzik známy svojimi objavmi v odbore elektriny.
„Podrobil som základné pravdy viery dôkladnému štúdiu, čítal som diela obrancov náboženstva i jeho odporcov, zvážil som dôvody pre i proti a prišiel som k presvedčivým dôkazom, ktoré náboženstvo robia hodnoverným pre ľudský rozum, a to do tej miery, že človek neskazený hriechom a vášňami, človek s dušou, ktorá od prirodzenosti šľachetne zmýšľa, nemôže urobiť nič iné ako náboženstvo prijať a držať sa ho..."
Friedrich Wilhelm Herschel (1738-1822), astronóm, objaviteľ planéty Urán.
„Čím viac sa rozširuje pole vedy, tým viac sa objavuje nepopierateľných dôkazov o večnej a všemohúcej Stvoriteľskej Múdrosti.“
André Marie Ampère (1775-1836), francúzsky matematik, fyzik a filozof.
„Študuj veci tohto sveta! To je povinnosť, vyplývajúca z tvojho povolania. No pozeraj na ne iba jedným okom, druhé vždy zameraj na večné svetlo. Počúvaj učencov, ale iba jedným uchom ... Píš, ale len jednou rukou. Druhou sa pridŕžaj Božieho rúcha tak, ako sa dieťa drží otcových šiat. Bez tohto poistenia by si nepochybne narazil hlavou do múru.“
Walter Nenst (1864-1941), fyzik a chemik, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1920.
„Fyzické skúmanie, to je hľadanie Boha za Jeho stvoriteľskou činnosťou.“
Friedrich Dessauer (1881-1963), fyzik, prírodný filozof, zakladateľ röntgenovej hĺbkovej liečby a kvantovej biológie.
„Ak v posledných sedemdesiatich rokoch prúd objavov a vynálezov vnikol tak mocne do našej doby, znamená to, že Boh Stvoriteľ k nám prehovoril prostredníctvom výskumníkov a vynálezcov hlasnejšie a zreteľnejšie než kedykoľvek predtým a dáva nám k dispozícii svoju moc.“
Carl Friedrich Von Weizsacker (nar.1912), fyzik, odborník v oblasti výskumu raketových letov, jadrovej fyziky, astrofyziky a kozmológie.
„Nech je nadovšetko sláva Bohu, ktorý stvoril tento veľký vesmír, aby človek svojou vedou a hlbokou úctou do neho zo dňa na deň ďalej prenikal a skúmal ho.“
Arthur Stanley Eddington (1882-1966), fyzik a astronóm.
„Moderná fyzika nás neodvádza od Boha, ale naopak, nevyhnutne nás vedie bližšie k Bohu. Ani jeden z pôvodcov ateizmu nebol prírodovedcom. Všetci boli iba priemernými filozofmi.“
Július Róbert Mayer (1814-1878), nemecký lekár a fyzik, jeden zo zakladateľov termodynamiky.
„Hmotný svet má pôvod v Bytosti, ktorá pre ľudský život navždy ostane nepreskúmateľným tajomstvom. Ide o Bytosť božskú, najvyššiu a vševediacu, ktorá sa zhoduje s Logosom z Jánovho evanjelia.“
Karl Willy Wagner (1883-1953), nemecký inžinier a priekopník v teórii elektronických filtrov.
"Veľkolepý poriadok, ktorý pozorujeme všade vo svete... zaručuje pravdivosť úsudku, že za štatisticky chápanými procesmi stojí skrytá kauzalita. Čistá náhodnosť by vytvorila iba neporiadok. Veda sa musí opierať o zákonitosť, ak nechce zradiť seba samu a vzdať sa úsilia po poznaní. A práve tu sa dostávajú do úzkeho kontaktu veda a náboženstvo. Prírodovedci tiež musia veriť - a to v cieľavedomé usporiadanie sveta, v ktorom sa im zjavuje Boží duch... Najväčší myslitelia všetkých čias pevne verili v Boha. Spomeniem len Leibnitza, Newtona, Descartesa a zo súčasníkov stačí pripomenúť Maxa Plancka. Ináč to ani nemôže byť. Čím viac poznávame, tým väčší úžas sa nás zmocňuje z nepochopiteľného. Boží duch sa zjavuje nielen v prírode, ale aj v samom človeku a v jeho dielach, aj napriek všetkým chybám, pokušeniam a hriechom, ktorým neustále podliehame následkom našej nedokonalosti.“
Max Planck (1858-1947), nemecký teoretický fyzik, profesor na univerzite v Berlíne, zakladateľ kvantovej mechaniky.
"Ktorýmkoľvek smerom a do akejkoľvek časovej vzdialenosti hľadíme, nikde nenájdeme medzi náboženstvom a prírodovedou protirečenie. Práve naopak, v rozhodujúcich bodoch nachádzame úplnú zhodu. Náboženstvo a prírodné vedy sa navzájom nevylučujú, ako sa niektorí v súčasnosti domnievajú alebo obávajú, ale sa dopĺňajú a podmieňujú. A potom, aj pri veľmi kritickom pohľade na vec najbezprostrednejší dôkaz znášanlivosti náboženstva a vedy nám poskytuje historická skutočnosť, že najväčší prírodovedci všetkých čias - ako Kepler, Newton, Leibnitz - vynikali hlbokou náboženskou vierou. Na začiatku našej kultúrnej epochy vystupovali dokonca odborníci vo vedách a obrancovia náboženstva v tej istej osobe."
Albert Einstein (1879-1955), nemecký fyzik, tvorca teórie relativity, nositeľ Nobelovej ceny.
„Na celom svete je skutočné len jediné miesto, kde nie je ani stopa temna. Je to osobnosť Ježiša Krista. V ňom sa pred nás postavil Boh najzreteľnejšie.“ „Bolo to práve náboženstvo, čo dopomohlo ľudstvu k pokroku vo všetkých oblastiach. Jedine Katolícka cirkev sa ozvala proti Hitlerovi a jeho útokom na ľudskú slobodu. Do tej doby cirkev nikdy neupútala moju pozornosť. Ale dnes jej prejavujem svoj veľký obdiv a oddanosť. Jedine ona mala odvahu bojovať za duchovnú a mravnú slobodu ľudstva.“
Otázka: „Prijímate Ježišovu historickú existenciu?“
Odpoveď Einsteina: „Nepochybne! Nikto nemôže čítať evanjeliá a pritom necítiť skutočnú Ježišovu prítomnosť. Jeho osobnosť pulzuje v každom slove. Taký život nezapadá do žiadneho mýtu.“
Justus von Liebig (1803-1873), nemecký biochemik, zakladateľ modernej agrochémie.
"Vskutku, len ten spozná veľkosť a nekonečnú múdrosť Stvoriteľa sveta, kto sa usiluje pochopiť jeho myšlienky v nekonečnej knihe, ktorou je príroda."
James Clerk Maxwell (1831-1879), škótsky fyzik. Jeho najväčším objavom je všeobecný matematický opis zákonov elektriny a magnetizmu, dnes známy ako Maxwellove rovnice.
„Všemohúci Bože, stvoril si človeka na svoj obraz, vdýchol si do neho nesmrteľnú dušu, aby ťa miloval a vládol nad tvojimi tvormi. Uč nás skúmať diela tvojich rúk tak, aby sme si podrobili svet a aby sa náš duch upevnil v tvojej službe. Daj, nech prijmeme tvoje sväté učenie, aby sme verili v toho, ktorého si zoslal ohlasovať slávu a odpúšťať naše hriechy. O to všetko ťa prosíme v mene toho istého nášho Pána, Ježiša Krista.“
Erwin Schrödinger (1887-1961), tvorca teórie vlnovej mechaniky a odborník v oblasti kvantovej teórie. Roku 1933 dostal Nobelovu cenu za fyziku.
„Bez milého Pána Boha nemôžeme logicky riešiť otázku vzniku života“.
Charles A. Coulson (1910-1974), teoretický chemik, profesor aplikovanej matematiky na oxfordskej univerzite.
„Popieranie Boha je prakticky vždy výsledkom zažmúrenia jedného oka. Možno že práve preto nám dal Boh dve oči.“
Guglielmo Marconi (1874-1937), spolu vynálezca rádia popri Murgašovi.
„S hrdosťou vyhlasujem, že som veriaci. Verím v účinnosť modlitby, no verím v ňu nielen ako katolík, ale aj ako vedec.“
Howard A. Kelly (1858-1943), svetoznámy americký chirurg, gynekológ, profesor na John Hopkinsovej univerzite.
„Moja osobná skúsenosť mi ukázala, že Biblia je živé Slovo, také isté Božie slovo ku mne – a ku každému, kto ho číta – ako list, ktorý prišiel v rannej pošte od mojej matky, je jej hlasom ku mne.“
Zdroje:
Hlinka, A. Viera veľkých vedcov. Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1979.
Banti, E. Moderná veda a starokresťanské vyznanie viery.
https://www.farnostmladavozice.cz/2015/10/05/proc-verim/
