VIERA A VEDA II.
(Výroky veriacich vedcov o viere v Boha)
Sir James Simpson (1811-1870), škótsky pôrodník, objaviteľ chloroformu, významná osobnosť v dejinách medicíny.
„Najväčší objav, ktorý som kedy urobil, bol, že som veľký hriešnik a Kristus je veľký Spasiteľ.“
James Hopwood Jeans (1877-1946), známy ako priekopník v termodynamike, stellar dynamike a kozmogónii.
„Dnes prevláda všeobecná mienka a z fyzikálneho hľadiska sa všetci vedci zhodujú v tom, že celkový vývoj poznatkov protirečí mechanicizmu. Vesmír sa podobá skôr veľkej myšlienke ako veľkému stroju. Duch nie je viac náhodným votrelcom v hmotnom svete. Uvedomujeme si, že ho musíme pozdraviť ako Stvoriteľa a Pána v kráľovstve tohto hmotného sveta.“
Bernhard Bavink (1879-1947), nemecký filozof a prírodovedec.
"Časy sa zmenili. Vysmievať sa z náboženstva a špeciálne z kresťanstva, nebrať ho vážne, je dnes už zvykom iba v niektorých malých kruhoch. Ešte i vlna biologického naturalizmu... podporila návrat k priaznivému postoju voči náboženstvu a kresťanstvu... Znásilňovať vieru alebo vedu značí v každom prípade čosi podobné ako podpíliť konár, na ktorom sedíme a ktorý drží nielen vieru a vedu, ale život sám...“
Josef Meurers (1909-1987), nemecký astronóm, astrofyzik, hvezdár svetového formátu, profesor na viedenskej univerzite, filozof.
„Nielenže to nie je pravda, lež vedomá lož, že veda, prírodoveda dokázala nejestvovanie Boha. V skutočnosti sa vec má takto: Dnes všetci naozaj pokrokoví vedci poznajú hranice svojej vedy a len tam, kde sa nemožno zbaviť starých predstáv - či už pre vonkajšie okolnosti, či pre vnútorné dôvody - sa podľahne myšlienke, že pravá vedeckosť a pozitívny vzťah k Bohu sú navzájom nezlučiteľné.“
Arthur Schawlow (1921 - 1999), americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za výskumy v laserovej spektroskopii.
„Našťastie máme Bibliu - a zvlášť Nový zákon, ktorý nám hovorí toľko o Bohu vo všeobecne prístupných pojmoch.“
Eugene Cernan (1934 - 2017), bol americký astronaut, po otcovi slovenského a po matke českého pôvodu. Absolvoval tri lety do vesmíru, a bol známy ako posledný človek, ktorý v rámci programu Apollo stál na povrchu Mesiaca.
„Som nadšený vedeckým pokrokom, ale viem a pevne verím, že jednu časť človeka nenahradíme nikdy. Je to práve ten duch, ktorý sídli v mozgu. My sami by sme nevedeli vybudovať vesmír, v ktorom by sme mohli žiť. Boh je naozaj skvelý inžinier.“
Jurij Alexejevič Gagarin (1934-1968), sovietsky pilot a kozmonaut, prvý človek, ktorý letel do vesmíru.
„Čím väčšmi som sa vzďaľoval od Zeme, čím hlbšie som prenikal do vesmíru, tým bližšie som sa cítil k Bohu.“
J. N. Hawthorne, profesor z univerzity v Birminghame.
„Jediná cesta pre overenie pravdy je vedecká cesta. Potrebujeme urobiť pokus – zložiť svoju dôveru v Osobu, ktorá je tak jasne vykreslená v evanjeliách... Peter to vystihol svojim vyznaním: Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života.“
Doktor Boris P. Dočenko, kedysi vedúci oddelenia jadernej fyziky vo Fyzikálnom ústave v Kyjeve.
V súvislosti s úvahou nad Zemou a druhým termodynamickým zákonom, napísal: „Keď som o tom premýšľal, zrazu mi napadlo, že musí existovať akási veľmi mocná organizujúca sila, ktorá stojí proti prirodzenému sklonu k dezorganizácii a ktorá udržuje vesmír pod kontrolou a usporiadaný... Došiel som k záveru, že ta sila musí byť ako všemocná, tak vše vedúca. Musí byť Boh – jeden Boh – ktorý všetko riadi!“
Wernher von Braun, (1912 – 1977), nemecko – americký raketový vedec.
„Materialisti 19. storočia a ich marxistickí dediči 20. storočia sa usilovali presvedčiť nás, že môžeme žiť aj bez viery v Boha Stvoriteľa, lebo veda nám vraj poskytuje vždy viac a viac poznatkov o prírode. To je pravda, ale doteraz sme pri každej novej odpovedi vždy narazili na nové otázky. Čím lepšie chápeme zložitosť štruktúry atómu, tým viac dôvodov máme, aby sme obdivovali zázrak Božieho stvorenia.“
Prof. Hans Rohrbach (1903 – 1993), nemecký matematik, univerzitný profesor.
O vyznaní viery (modlitba Krédo –„Verím v Boha“) povedal: „Málo by nám poslúžilo, ak by sme vedeli intelektuálne, čo je vo vyznaní viery, a ak by sme ho potvrdili teoreticky, kým nepochopíme, čo má urobiť s nami, prečo ho my potrebujeme, prečo sa nás dotýka v našom dnešnom praktickom živote.“
Michael Behe (* 1952), americký biochemik.
„Štvrtý a najsilnejší dôvod, prečo veda nie je ochotná prijať teóriu rozumného zámeru, je rovnako založený na filozofickom uvažovaní. Mnoho ľudí, vrátane dôležitých a uznávaných vedcov, jednoducho nechce, aby existovalo niečo za prírodou. Neprajú si, aby nejaká nadprirodzená bytosť ovplyvňovala prírodu, a to bez ohľadu na to, ako krátke a nepriame by snáď toto vzájomné pôsobenie bolo.“
„Inými slovami: Oni do svojej vedy vnášajú a priori filozofický záväzok, ktorý vymedzuje, aký druh vysvetlenia hmotného sveta príjmu. Niekedy to vedie až tak trochu k výstrednému chovaniu.“
J. N. Anderson, profesor orientálnych zákonov na londýnskej univerzite.
„...On (Ježiš) bol jedinečný vo všetkom, čo robil; vo všetkom, čo povedal; vo všetkom čím bol... Aj okrem z mŕtvych vstania máme vynikajúce a presvedčivé dôkazy, že On bol „Boh zjavený v tele...
Či je to potom také neuveriteľné, keď by niekto ako On vstal z mŕtvych? Oveľa neuveriteľnejšie by bolo, ak by nebol vstal...“
Zdroje:
Hlinka, A. Viera veľkých vedcov. Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1979.
Banti, E. Moderná veda a starokresťanské vyznanie viery.
Buh existuje, Praha: proud, 1997.
Ham, K. Je tam opravdu nejaký Bůh?, 1998.
https://www.farnostmladavozice.cz/2015/10/05/proc-verim/
Súvisiaci článok:
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/pamataj-na-svojho-stvoritela.html
