Proroci predpovedali veľa vecí o veľkonočnom tajomstve, ktorým je Kristus; „jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.“ (Gal 1, 5; Hebr 13, 21) On prišiel z neba na zem kvôli trpiacemu človeku; v lone Panny sa doň obliekol a vyšiel ako človek; v tele podliehajúcom utrpeniu vzal na seba utrpenie trpiaceho človeka a zničil utrpenia tela; duchom, ktorý nemohol zomrieť, zabil vrahyňu smrť.
Viedli ho ako baránka, zabili ho ako ovcu (Iz 53, 7), vykúpil nás zo služby svetu akoby z Egypta a vyslobodil nás z diablovho otroctva akoby z faraónovej ruky; našu dušu označil svojím Duchom (Ef 1, 13) a údy nášho tela vlastnou krvou.
On hanbou pokryl smrť a diabla rozplakal ako Mojžiš faraóna. On udrel neprávosť a nespravodlivosť odsúdil na neplodnosť ako Mojžiš Egypt.
On nás vyviedol z otroctva na slobodu, z tmy na svetlo, zo smrti do života, spod krutovlády do večného kráľovstva a urobil z nás nové kňazstvo a vyvolený ľud naveky (1 Pt 2, 9). On je veľkonočný baránok našej spásy.
On v mnohých mnoho vytrpel: v Ábelovi ho zabili, v Izákovi mu zviazali nohy, v Jakubovi utekal do cudziny, v Jozefovi ho predali, v Mojžišovi vyložili na vodu, v baránkovi bol prebodnutý, v Dávidovi prenasledovaný a v prorokoch pohanený.
On si vzal telo z Panny, zavesili ho na drevo, pochovali do zeme, vstal z mŕtvych a vystúpil do nebeských výšin.
On je baránok, ktorý nevydal hlas (Iz 53, 7); on je zabitý baránok; on sa narodil z Márie, krásnej ovečky; jeho vzali zo stáda a viedli na zabitie; večer sa obetoval a v noci ho pochovali. Na dreve ho nepolámali (Ex 12, 46) a pod zemou nepodľahol rozkladu (Sk 2, 31). On vstal z mŕtvych a vzkriesil človeka z hlbokého hrobu.