„Ak povieš: Ukáž mi svojho Boha, poviem ti: Ukáž mi svojho človeka a ja ti ukážem svojho Boha. Ukáž, či oči tvojej duše vidia a uši tvojho srdca počujú.
Lebo ako tí, čo vidia telesnými očami, vnímajú, čo sa deje v tomto pozemskom živote, a zisťujú, čo sa od čoho líši, ako svetlo a tma, biele a čierne, mrzké a pôvabné, ladné a neohrabané, primerané a zveličené, nadmerné a okyptené — a to isté treba povedať, aj čo sa týka sluchu, o prenikavých, hlbokých alebo príjemných zvukoch —, tak je to aj s ušami srdca a očami duše, aby mohli vidieť Boha.
Boha vidia tí, ktorí ho vidieť môžu, tí, čo majú duchovné oči otvorené. Všetci majú oči, ale niektorí ich majú zakalené a nevidia svetlo slnka. Ale ak slepí nevidia svetlo, to ešte neznamená, že slnko nesvieti; slepí to musia pripísať sebe a svojim očiam. Tak máš aj ty oči svojej duše zakalené svojimi hriechmi a zlými skutkami.
Duša človeka má byť čistá ako vyleštené zrkadlo. Ak nasadá na zrkadlo hrdza, človek si v ňom nemôže vidieť tvár. Tak ani človek, ktorý má v sebe hriech, nemôže vidieť Boha.
Ale ak chceš, môžeš ozdravieť. Zver sa lekárovi a on sníme beľmo z očí tvojej duše i srdca. Kto je to ten lekár? Boh, ktorý lieči a oživuje Slovom a múdrosťou. Boh všetko stvoril Slovom a múdrosťou: veď „jeho slovom povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje“(Ž 33,6).
Jeho múdrosť je nesmierna. Boh s múdrosťou položil základy zeme, s rozvahou pripravil nebesia, jeho myšlienkou sa rozovreli priepasti a oblaky kropili rosu (porov. Prís 3,19-20).
Ak toto pochopíš, človeče, a budeš čisto, sväto a spravodlivo žiť, môžeš uvidieť Boha. Ale najprv musí byť v tvojom srdci viera a bázeň pred Bohom, až potom toto pochopíš. Keď zvlečieš smrteľnosť a oblečieš sa do nesmrteľnosti (porov. 1 Kor 15,54), potom uvidíš Boha podľa svojich zásluh. Lebo Boh vzkriesi spolu s dušou i tvoje telo pre nesmrteľnosť, a keď sa staneš nesmrteľným, uvidíš Nesmrteľného, ak mu teraz uveríš.“
