Z pravdivej jednoty vychádza život vzkrieseného Ježiša
St
arý človek* má presné zákonitosti, ktoré sú veľmi jemné. Najlepšie sa spoznávajú a odmaskovávajú na sebe, ale ešte intenzívnejšie, keď dvaja alebo traja chcú naozaj starého človeka zavesiť na kríž, aby o nás platilo: „Spolu s ním sme zomreli, spolu s ním sme boli pochovaní“, potom bude o nás platiť aj to, že „spolu s ním sme boli vzkriesení“. Tu nejde o fyzickú smrť a fyzické pochovanie a fyzické vzkriesenie. Je to otázka viery a života z viery, predovšetkým tých základných krokov, ku ktorým sa máme denne vracať: 1) zapri sám seba, 2) vezmi svoj každodenný kríž. Niekedy je ten kríž určitý čas rovnaký. Niekedy je za deň v niekoľkých nových variantách. Ide predovšetkým o vzdávanie sa svojich postojov, názorov, zvykov, napríklad v maličkostiach, čo bolí! Aká je to úžasná vec, aké je to úžasné dobrodružstvo, že už tu na zemi to môžeme robiť. Aká milosť, že Pán nám dal to poznanie! Skrze túto jednotu, ktorej podmienkou je vnútorná smrť, zrieknutie sa svojej vôle, nie raz, ale stále, z takej jednoty vychádza život vzkrieseného Ježiša.
BKP
(Pozn.: Starý človek* - biblický termín pre porušenú ľudskú prirodzenosť skrze dedičný hriech)
