Ján bol hlas. Ale Pán bol „na počiatku Slovo“ (Jn 1, 1). Ján bol hlasom za istý čas, Kristus je večným Slovom od počiatku.
Vezmi slovo – čím ostane hlas? Kde niet myšlienky, tam je len prázdny zvuk. Hlas bez slova dolieha do ucha, ale srdce nezveľaďuje.
Pri zveľaďovaní nášho srdca pozorujeme istú zákonitosť. Keď rozmýšľam, čo poviem, už je slovo v mojom srdci. A keď ti chcem niečo povedať, usilujem sa dosiahnuť, aby aj v tvojom srdci bolo to, čo je v mojom.
Keď skúmam, ako by sa mohlo k tebe dostať a v tvojom srdci usadiť slovo, ktoré je v mojom, použijem hlas a pomocou hlasu sa s tebou rozprávam. Zvuk hlasu prenesie k tebe zmysel slova, a keď ho preniesol, sám zvuk síce zaniká, ale slovo, ktoré k tebe preniesol, je už v tvojom srdci, no z môjho srdca neodišlo.
Nezdá sa ti, že keď ti zvuk priniesol slovo, akoby vravel: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (3, 30)? Zvuk hlasu doznel v službe a zanikol, akoby povedal: „A táto moja radosť je úplná.“ (Jn 3, 29) Držme si slovo; slovo počaté v hlbinách srdca nesmieme stratiť.
Chceš poznať pominuteľný hlas a božstvo Slova, ktoré zostáva? Kde je teraz Jánov krst? Poslúžil a zanikol. Ale Kristov krst sa udeľuje aj teraz. Všetci veríme v Krista, dúfame v Krista Spasiteľa, ktorého zvestoval hlas.
No pretože je ťažko rozlíšiť slovo od hlasu, pokladali aj Jána za Krista. Hlas pokladali za slovo. Ale hlas sa priznal, aby neurazil slovo. Povedal: „Ja nie som Kristus, ani Eliáš, ani prorok.“ Vraveli mu: „Kto teda si?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti,“ (porov. Jn 1, 20-23) hlas, ktorý prerušuje ticho. „Pripravte cestu Pánovi,“ to akoby povedal: Ja zniem iba preto, aby som jeho priviedol do srdca. Lenže kadiaľ ho mám viesť? On môže prísť iba vtedy, keď pripravíte cestu.
Čo iné znamená: „Pripravte cestu“ ako: Úprimne sa modlite!? Čo iné znamená: „Pripravte cestu“ ako: Pokorne zmýšľajte!? Z neho si vezmite príklad poníženosti. Pokladajú ho za Krista, a on hovorí, že nie je ten, za koho ho pokladajú, nevyužíva pyšne cudzí omyl na svoju slávu.
Keby bol povedal: Ja som Kristus, boli by mu ľahko uverili, veď to verili bez toho, že by im bol niečo povedal. No on to nepovedal; priznal sa, povedal, čím je, ponížil sa.
Ján videl, kde nájde spásu; pochopil, že je lampou (porov. Jn 5, 35), a bál sa, aby ju vietor pýchy nezhasol.
