Z výkladu 119 žalmu od sv. biskupa Ambróza
„Ja a Otec prídeme a urobíme si uňho príbytok.“ (porov. Jn 14,23) Nech je tvoja brána otvorená tomu, ktorý prichádza. Otvor svoju dušu, otvor vnútro svojej mysle, aby videl bohatstvo prostoty, poklady pokoja, ľúbeznosť milosti. Rozšír svoje srdce, vyjdi v ústrety slnku večného svetla, „ktoré osvecuje každého človeka“ (Jn 1,9). Veď to pravé svetlo svieti pre všetkých. Ale ak niekto zatvorí svoje okná, sám sa pripraví o večné svetlo. Ak ty zatvoríš bránu svojej mysle, vyvieraš aj Krista. A hoci by mohol vojsť, nechce vtrhnúť nevhod, nechce sa vnútiť proti vôli.
Narodil sa z Panny, vyšiel z lona, ožaruje všetko na celom svete, aby svietil všetkým. Vnímajú ho tí, čo túžia po jase trvalého svetla, ktoré nijaká noc nepreruší. Po slnku, ktoré vidíme každý deň, nasleduje tmavá noc. Ale slnko spravodlivosti nikdy nezapadá, lebo po múdrosti nenasleduje zloba.
Blažený je teda ten, komu Kristus klope na bránu. Našou bránou je viera, ktorá zaisťuje celý dom, ak je pevná. Cez túto bránu vchádza Kristus. Preto aj Cirkev hovorí v Piesni piesní: „Hlas môjho brata klope na bránu.“ (Pies 5,2). Počúvaj toho, čo klope, počúvaj toho, čo túži vojsť: „Otvor mi, sestra moja, nevesta, holubica moja, moja dokonalá, veď mám hlavu plnú rosy a svoje vlasy nočných kropají.“ (Pies 5,2).
Uvedom si to, keď veľmi klope na tvoju bránu Božie Slovo, keď má hlavu plnú nočnej rosy. Ono rado navštevuje tých, čo sú v súžení a v skúškach, aby nik nepodľahol pod náporom strastí. Keď trpí jeho telo, jeho hlava je plná rosy a kropají. Vtedy treba teda bdieť, aby ženích nebol vyvretý a neodišiel, keď príde. Lebo ak spíš a tvoje srdce nebdie, odíde skôr, ako zaklope. Ak tvoje srdce bdie, klope a domáha sa, aby mu otvorili bránu.
Máme teda bránu duše, máme aj brány, o ktorých sa hovorí: „Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.“ (Ž 24,7). Ak budeš ochotný zdvihnúť tieto brány svojej viery, vstúpi k tebe kráľ slávy, ktorý prináša víťazstvo vlastného umučenia. Aj spravodlivosť má brány. Lebo aj o nich čítame v Písme, kde hovorí Pán Ježiš skrze svojho proroka: „Otvorte mi brány spravodlivosti.“ (Ž 118,19).
Je teda duša, ktorá má bránu, a je taká, ktorá má brány. K tejto bráne prichádza Kristus a klope, klope na brány. Otvor mu teda: chce vojsť, chce nevestu nájsť bdejúcu.
