Z výkladu Knihy Kazateľ od svätého biskupa Gregora Agrigentského
„Toto svetlo je príjemné“ (Kaz 11,7), hovorí Kazateľ, a našim očiam veľmi lahodí hľadieť na toto viditeľné slnko. Veď nebyť svetla, svet by bol bez podoby a život bez života. Preto Mojžiš, ten, čo prvý hľadel na Boha, povedal: „Boh videl svetlo a povedal, že je dobré.“ (Gn 1,4)
My by sme však mali myslieť na to veľké, pravé a večné svetlo, ktoré „osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet“ (porov. Jn 1,9 [Vg.]), čiže na Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa sveta, ktorý sa stal človekom a až do dna prežil ľudský údel a o ktorom prorok Dávid hovorí: „Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. Pripravte cestu tomu, čo vystupuje k západu: jeho meno je Pán. Plesajte pred ním.“ (Ž 68,5 [LXX])
Svetlo nazval príjemným a predpovedal, aké je dobré vidieť na vlastné oči slnko slávy, totiž jeho, ktorý v čase Božieho vtelenia hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8,12) A zasa: „Súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet.“ (Jn 3,19) Takto teda slnečným svetlom, ktoré využívame telesnými očami, predpovedal duchovné Slnko spravodlivosti, ktoré bolo naozaj najpríjemnejšie pre tých, čo boli uznaní za hodných stať sa jeho učeníkmi a vidieť ho na vlastné oči, keď žil a pohyboval sa medzi ľuďmi ako ktorýkoľvek iný človek, hoci nebol iba ako jeden z ľudí. Veď bol aj pravý Boh, a preto dokázal, že slepí videli, chromí chodili, hluchí počuli; preto očisťoval malomocných a mŕtvych prostým rozkazom vracal k životu.
Ešte aj teraz je naozaj najpríjemnejšie uprieť na neho duchovný zrak, vnímať jeho jednoduchú božskú krásu a v duchu o nej premýšľať. V tejto účasti a spoločenstve dať sa osvietiť, okrášliť a zaplaviť duchovnou slasťou, a tak si obliecť svätosť, nadobudnúť chápavosť a nakoniec naplniť sa božským plesaním, ktoré sa predĺži na všetky dni tohto života. Toto ohlásil múdry Kazateľ, keď povedal: „Veď aj keby človek žil mnoho rokov, bude sa v nich vo všetkom radovať.“ (Kaz 11,8; porov. 6,3)
Lebo jediným pôvodcom všetkej radosti je ono Slnko spravodlivosti pre tých, čo naň hľadia. Prorok Dávid o ňom hovorí: „Nech jasajú pred Božou tvárou, nech sa veselia v radosti.“ (Ž 68,4) A zasa: „Plesajte, spravodliví, v Pánovi; statočným sluší spievať pieseň chvály.“ (Ž 33,1)
(Lib. 10, 2: PG 98, 1138-1139)
