Z Výkladu žalmov od sv. Augustína o prvom a druhom príchode Pána Ježiša
„I zajasajú všetky stromy lesa pred tvárou Pána, že prichádza, že prichádza súdiť zem.“ Prvý raz prišiel a príde zas. Pri prvom príchode zaznel v evanjeliu tento jeho hlas: „Odteraz uvidíte Syna človeka prichádzať na oblakoch.“ Čo znamená: „Odteraz“? Nie to, že Pán príde zasa, keď budú nariekať všetky kmene zeme? Najprv prichádza vo svojich hlásateľoch a napĺňa celý zemekruh. Nevzpierajme sa prvému príchodu, aby sme sa nemuseli báť druhého.
Čo má teda robiť kresťan? Používať svet, neslúžiť svetu. Čo to znamená? Mať, akoby sme nemali. Tak hovorí Apoštol: „Ostatne, bratia, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali; tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa. Chcem, aby ste vy boli bez starostí.“ Kto je bez starosti, spokojne čaká, kedy príde jeho Pán. Lebo aká je to láska ku Kristovi, báť sa, aby neprišiel? Bratia, nehanbíme sa? Milujeme, a bojíme sa, aby neprišiel. Máme ho naozaj radi? Nemáme radšej svoje hriechy? Znenáviďme teda svoje hriechy a milujme toho, ktorý príde potrestať hriechy. Príde, či chceme alebo nechceme. To, že ešte neprichádza, neznamená, že nepríde. Príde, a nevieš kedy. Ale ak ťa nájde pripraveného, nijako ti neuškodí, že to nevieš.
„I zajasajú všetky stromy lesa.“ Prišiel prvý raz a zasa príde súdiť zem. Tých, ktorí uverili jeho prvému príchodu, nájde jasať nad tým, „že prichádza“.
„Spravodlivo bude súdiť zemekruh a národy podľa svojej pravdy.“ Aká je to spravodlivosť a pravda? Zhromaždí svojich vyvolených k sebe na súd, ostatných však oddelí od seba. Lebo jedných postaví napravo, druhých naľavo. Ale čo je spravodlivejšie, čo pravdivejšie, ako aby neočakávali milosrdenstvo od sudcu tí, ktorí nechceli preukazovať milosrdenstvo, kým neprišiel sudca?! Tí však, čo boli ochotní preukazovať milosrdenstvo, budú milosrdne súdení. Lebo im, ako budú stáť napravo, povie: „Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od počiatku sveta.“ A pripočíta im skutky milosrdenstva: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a napojili ste ma,“ a tak ďalej.
A tým, čo budú stáť naľavo, čo pripočíta? Že nechceli preukazovať milosrdenstvo. A kam pôjdu? „Odíďte do večného ohňa.“ Táto zlá zvesť spôsobí veľký nárek. Ale čo hovorí iný žalm? „Vo večnej pamäti bude spravodlivý, nebude sa báť zlej zvesti.“ Čo je to tá zlá zvesť? „Odíďte do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!“ Kto sa bude radovať z dobrej zvesti, nebude sa báť zlej zvesti. Toto je spravodlivosť, toto je pravda.
Vari preto, že si ty nespravodlivý, nebude spravodlivý ani sudca? Alebo preto, že si ty luhár, nebude ani pravda pravdivá? Ale ak chceš, aby bol k tebe milosrdný, buď milosrdný, kým nepríde. Odpusť, ak sa niekto niečoho proti tebe dopustil, daj z toho, čím oplývaš. Z čieho dávaš, ak nie z jeho? Keby si dával zo svojho, bola by to štedrosť; keď dávaš z jeho, splácaš dlh. „Lebo čo máš, čo si nedostal?“ Toto sú Bohu najmilšie obety: milosrdenstvo, poníženosť, vyznávanie, pokoj, láska. Prinášajme ich a budeme pokojne očakávať príchod sudcu, ktorý „bude spravodlivo súdiť zemekruh a národy podľa svojej pravdy“. (Ps 96, 14. 15: CCL 39, 1351-1353)