Z Výkladu žalmov od sv. biskupa Ambróza
Hoci celé Sväté písmo dýcha Božou milosťou, zvlášť lahodná je však Kniha žalmov. Veď aj Mojžiš opisuje jednoduchou rečou skutky predkov, ale keď s veľkým úžasom previedol ľud otcov cez Červené more a hľadel, ako sa topí faraón so svojimi vojskami, vzniesol sa jeho duch k vyšším veciam (lebo dosiahol veci, ktoré presahovali jeho sily) a zaspieval Pánovi víťazný chválospev. Aj Mária vzala bubienok a povzbudzovala ostatné: „Spievajme Pánovi, lebo sa preslávil. Koňa i jazdca zmietol do mora.“ (Ex 15,1.21)
Dejiny poučujú, zákon učí, proroctvo zvestuje, karhanie napráva, mravnosť presviedča. V Knihe žalmov je výsledok tohto všetkého a akýsi spasiteľný liek pre ľudí. Každý, kto ju číta, má zvláštny prostriedok, ktorým môže liečiť rany vlastnej náruživosti.
Kto chce do nej nahliadnuť, nájde tu ako vo výcvikovej škole duší a na akomsi kolbišti čností nachystané rozmanité druhy zápasov a môže si vybrať ten, ktorý uzná za najvhodnejší, aby sa čím ľahšie dostal k víťaznému vencu (porov. 1 Kor 9,24-25).
Ak sa niekto chce zamyslieť nad skutkami predkov a chce ich napodobňovať, nájde v jednom žalme zachytené celé dejiny otcov a v súhrnnom čítaní si môže tento poklad uložiť do pamäti. Ak niekto chce poznať silu zákona, ktorá je celá vo zväzku lásky – „veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon“ (Rim 13,8.10). –, nech si prečíta v žalmoch, akým veľkým nebezpečenstvám sa z lásky vystavil sám žalmista, aby odvrátil potupu celého ľudu. A uzná, že sláva lásky sa vyrovná víťazstvu čnosti. A čo mám povedať o sile proroctva?
Čo iní ohlasovali len nejasne, jemu, ako sa zdá, bolo prisľúbené priamo a otvorene, že sa totiž Pán Ježiš narodí z jeho potomstva, ako mu povedal Pán: „Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón.“ (Ž 132,11). V žalmoch sa nám Ježiš takto nielen rodí, ale aj prijíma to spasiteľné telesné utrpenie, odpočíva v hrobe, vstáva z mŕtvych, vystupuje do neba, sedí po pravici Otca. To, čo sa neodvážil nik z ľudí povedať, to zvestoval iba tento prorok a potom ohlásil sám Pán v evanjeliu.
(Ps 1, 4. 7-8: CSEL 64, 4-7)
