Život sv. Jána Fishera, biskupa a mučeníka (1469 - 1535)
Svätý Ján Fisher sa narodil v roku 1469 v meste Beverley vo východnom Anglicku. V roku 1501, už ako kňaz, dosiahol doktorát z teológie. Odvtedy zastával vysoké funkcie na cambridgeskej univerzite. Bol spovedníkom matky kráľa Henricha VII. Spolupracovala s ním na založení dvoch kolégií v Cambridgei a teologickej katedry na oxfordskej a cambridgeskej univerzite.
Ako tridsaťpäťročný, sa Ján Fisher stal biskupom malej rochesterskej diecézy na východ od Londýna. Viackrát odmietol ponuku na väčšie a bohatšie biskupstvo. Venoval sa kázaniu a bol blízko chudobným a potrebným. Sám žil veľmi jednoducho a chudobne. Na rozdiel od biskupov tých čias sídlil vo svojej diecéze a často navštevoval jej farnosti. Súpis jeho osobných vecí, ktorý zostavila kráľovská komisia pri jeho uväznení v londýnskom Toweri, podáva výrečné svedectvo o svätej chudobe a skromnosti tohto biskupa. Mnohé v zozname vymenovaných predmetov sa udávajú ako „staré“. Ján Fisher jedával veľmi striedmo. Nosil stále cilicium – ostrý kovový pás. Často sa aj bičoval. Spával iba štyri hodiny, a to na tvrdom slamníku. Na stole vo svojej izbičke, kde aj jedával, mal lebku. Tak sa snažil stále pamätať na večnosť a deň smrti. Král Henrich VIII sa s pýchou vyslovil, že žiadna iná ríša nemá takého biskupa, akým je Fisher.
Napísal niekoľko spisov na obranu katolíckej viery proti bludom hlásaným Lutherom a ďalšími reformátormi. V nich napr. hovorí: „Chcel som, aby pápeži zreformovali mravy svojho dvora, aby odtiaľ vyhnali ctibažnosť, žiadostivosť a prepych. To je jediný prostriedok ako umlčať tých, ktorí pápeža zasypávajú pohanou. Ak sa to oddiali, máme sa čo obávať Božieho súdu a trestu.“ Jeho diela odsudzujú predovšetkým herézy a nemorálny život kléru. Tým sa odlišujú od literatúry, ktorá útočila hlavne na osoby reformátorov. Fisherove spisy preto používali aj na Tridentskom koncile.
Raz na Vianoce asi štyri roky pred svojou smrťou, pozval k sebe niekoľkých priateľov, ale v určenú hodinu ostal vo svojej izbičke. Poslanému sluhovi povedal: „Mám inú práca, ako baviť sa so svojimi hosťami, pretože – hovorím vám to ako tajomstvo – viem, že nezomriem na svojej posteli. Patrí sa mi teda stále myslieť na strašnú hodinu smrti.“
Keď sa začal Král Henrich VIII. usilovať o rozvod so svojou prvou manželkou Katarínou Aragónskou, viacerí z vyššieho anglického duchovenstva boli ochotní urobiť všetko, čo si zmyselný kráľ žiadal. Ale biskup Fisher jasne vyhlásil, že prvé kráľovo manželstvo je platné a nik ho nemôže rozlúčiť. Kráľa to rozzúrilo a čakal len na vhodnú príležitosť, aby sa pomstil. Dal sa parlamentom vyhlásiť za najvyššiu hlavu cirkvi v Anglicku. Fisher znova energicky vystúpil proti tomuto bludárskemu rozkolu. Čoskoro sa musel obávať o život. Raz ho chceli otráviť, inokedy preletela guľka cez oblok jeho knižnice, ale nezasiahla svoj ciel.
Viac ako úklady o život však zraňovali svätého biskupa rady kolegov – odporúčali mu kompromis. Na to poznamenal: „Pevnosť zrádzajú tí, ktorí by ju mali brániť.“ Zosvetáčený anglický klérus, odchovaný servilným štátnym cirkevníctvom skoro celý sa podrobil novému cézaropapizmu. Len málokto mal smelosť sprotiviť sa Henrichovmu despotizmu. Dňa 26. apríla 1534 uväznili Jána Fishera v mestskom žalári, pretože odmietol zložiť prísahu, ktorá prehlasovala manželstvo Henricha s Katarínou za neplatné a popierala pápežskú moc nad cirkvou v Anglicku. V žalári bol biskup desať mesiacov, veľmi tu trpel biedou, nedostatkom a chorobou. Dňa 17. Júna 1535 Ján odmietol pred dvanásťčlennou porotou prisahať na supremáciu, ktorá prehlasovala kráľa za najvyššiu hlavu anglickej cirkvi. Biskup tvrdil, že sa to „protiví Svätému písmu a našej viere“. Porota nad ním vyhlásila rozsudok smrti, načo biskup povedal: „Keď náš kráľ zotrvá na ceste bludu, bojím sa, že ho stihne ťažký Boží súd na skazu vlasti i mnohých duší i na veľké nešťastie pre celé kráľovstvo. Preto vrúcne prosím Boha, aby jeho kráľovskej výsosti ráčil dať milosť obrátenia, kým je ešte čas.“
Dňa 22. júna 1535 ráno o piatej zobudil biskupa Fishera veliteľ väzenia Tower a oznámil mu, že v tento deň zomrie. Biskup povedal tomu, čo bol pri ňom: „Nevidíš, že je to deň našej svadby?“ Potom sa starostlivo obliekol. Bol tak vyčerpaný, že ho na popravisko museli odniesť na stoličke. Na popravisku ale povedal zvýšeným hlasom prítomnému zástupu: „Ľud kresťanský, umieram za vieru v Kristovu svätú katolícku Cirkev.“ Potom si kľakol a pomodlil sa, po niekoľkých krátkych vzdychoch položil hlavu na klát. Úder ťažkého meča oddelil hlavu od tela. Celý deň nechali ležať jeho telo na popravisku. Biskupovu hlavu však umiestnili na londýnskom moste, kde bola štrnásť dní, kým ju nevystriedala hlava Tomáša Mora, ktorý takisto odmietol odstúpiť od katolíckej viery.
Sťahuj: Život svätého Jána Fishera
