Život svätého pápeža Sixta II. a jeho spoločníkov
Sixtus II. pochádzal z Atén v Grécku. V Ríme dokončil svoje štúdiá, stal sa arcidiakonom a roku 257 bol zvolený za pápeža. 
Diakonom namiesto neho sa stal sv. Vavrinec. Sixtus spravoval Kristovu Cirkev 11 rokov a 6 mesiacov, hájil čistotu pravej viery, bojoval proti bludárom a vynikal všetkými cnosťami. V rokoch 257-258 vydal rímsky cisár Valerián dva dekréty proti kresťanom, najmä proti duchovenstvu. Podľa prvého dekrétu mali byť poslaní do vyhnanstva všetci biskupi, kňazi a diakoni, ktorí neprejavia cisárovi božskú poctu. Druhý dekrét bol ešte prísnejší a dovoľoval zabiť bez súdu na mieste každého, o kom by sa zistilo, že má nejakú cirkevnú hodnosť. Tento dekrét sa tvrdo dotýkal aj laikov. Veriacich senátorov a rytierov zbavoval hodnosti, nariaďoval zabavenie ich majetku a pokiaľ by sa nepoddali, mali byť sťatí. Matróny po zabavení majetku mali byť vypovedané do vyhnanstva a úradníkov s cisárskymi zamestnancami prikazoval zaradiť medzi otrokov do kameňolomov. Keď pohanský cisár Valerián prenasledoval kresťanov, pápež Sixtus povzbudzoval svoje ovečky k vytrvalosti a horlivo hlásal Kristovu vieru. Podarilo sa mu uložiť na bezpečné miesto drahocenné ostatky svätých apoštolov Petra a Pavla. Zakrátko bol však tiež aj on v katakombách pri kázaní Božieho slova počas bohoslužieb prepadnutý rímskymi vojakmi. Podľa jednej tradície ho sťali priamo pri oltári spolu so štyrmi diakonmi. Podľa inej tradície bol predvedený pred súd. Podľa tohto druhého podania sa Sixtus cestou stretol s diakonom Vavrincom, ktorý zvolal: „Kam ideš, Otče, bez syna? Kam sa ponáhľaš, svätý kňaz, bez svojho sluhu? Nenechávaj ma tu , svätý otče.“ Pápež mu odvetil: „Neopúšťam ťa, synu môj! Teba očakávajú ešte tuhšie boje pre vieru Kristovu...Čo máš ešte v pokladnici z cirkevného majetku, rozdaj chudobným.“ Napokon bol Sixtus 6. augusta v roku 258 pribitý na kríž. Avšak ani tu ho verný učeník Vavrinec neopustil. Pápež osvietený Duchom Svätým mu z výšky kríža predpovedal, že za tri dni budú spolu spojení v nebi. A skutočne. Spolu so Sixtom zomreli aj šiesti diakoni Januárius, Magnus, Vincent, Štefan, Felicissimus a Agapit. O tri dni neskôr zabili aj posledného zo 7 rímskych diakonov, a to hlavného (arcidiakona) – Vavrinca, ktorého sviatok si pripomína Cirkev 10. augusta. Pápež Sixtus II. a jeho spoločníci sú príkladom pre všetkých katolíkov, aby ostali počas prenasledovania verní Kristovmu Evanjeliu, a to aj za cenu straty majetku, mena, vzťahov s príbuznými, či časného života. Pán Ježiš Kristus hovorí: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“(Mt 24,13)
