Kresťanský pohľad na Hnutie posolstvo Grálu

Zakladateľ: Nemec Oskar Ernst Bernhardt, (1875 – 1941), známy i ako autor cestopisov, poviedok a divadelných hier. V rokoch 1923 – 1937 vychádzali jeho prednášky, zozbierané neskôr v knihe „Vo svetle Pravdy“, s podtitulom Posolstvo Grálu. Prijal meno Abd – ru – shin („Syn svetla“, alebo „Služobník svetla“) a v roku 1927 zakladá hnutie Grálu, ktoré sa v roku 1928 usídlilo v rakúskom Schwarzu (Tirolsko) na Vomperbergu. Zakladateľ sa prehlasuje za znovu vtelenie arabského kniežaťa Abn-ru-shina, súčasníka a duchovného vodcu Mojžiša, ktorý „mal“ žiť na hrade Grálu.

Organizácia: Vyznáva Abn-ru-shina ako „Syna Človeka“, ktorý mal „správne“ interpretovať Ježišove slová a zdôraznil tzv. Božie zákonitosti, napr. zákon karmy (odplaty za skutky), zákon prevteľovania apod. Hnutie sa tiež navonok snaží upútať budovaním univerzálnych hodnôt ako sú láska, dobro, spravodlivosť, múdrosť a tiež etickými zásadami. Stredisko kultu je vo Vomperbergu, kde je chrám (Hala), a pyramída s ostatkami Abn-ru-shina, jeho manželky a dcéry. Organizácia má svoje zvláštne obrady pre uzavretie manželstva, pohrebu, tzv. Svätú Hostinu, spečatenie apod. Majú tri ročné „sviatky“(rituály): sviatok holubice (30. 5.), sviatok Čistej ľalie (7. 9.) a sviatok žiariacej hviezdy (29. 12.)

Obsahom ich ďalších zhromaždení je okrem počúvania klasickej hudby len čítanie „Vo svetle Pravdy“. Popri tom sa ešte čítajú životopisy rôznych náboženských vodcov, napr. Ježiša, Buddhu, Jána Krstiteľa, Mohameda a ďalších. Sú písané zvláštnym a pre nich typickým spôsobom. Pri vstupe sa členovia stávajú „hľadačmi pravdy,“ po určitej dobe sú spečatení a stanú sa členovia strieborného kríža. Vyšším stupňom je zlatý kríž a kríž s kameňom na stužke pre tzv. „učeníkov“. V Čechách dávnejšie vystúpil s nárokom na titul Syn Človeka Jan D. Dvorský (písal pod menom Parsifal Imanuel), bol ale Hnutím odmietnutý.

Symbol: rovnoramenný keltský kríž v kruhu.

Herézy hnutia Grálu

• Náboženský systém hnutia navonok síce ako keby vychádza z kresťanstva, no jeho základ tvoria gnosticko – ezoterické korene, spojené s astrológiou, magnetizmom, pohanskou mytológiou, orientálnou falošnou filozofiou (reinkarnácia, karma), či alternatívnym liečiteľstvom („liečba“ bylinkami).
• Všetky spisy Abn-ru-Shina vrátane spisu „Vo svetle pravdy“ sú pretkané najrôznejšími útokmi proti cirkvi a kresťanskej viere. Bibliu údajne cirkev ani učeníci nepochopili.
• Náuka posolstva Grálu je síce zabalená do kresťanského obalu, ale skutočnú podstatu   Bohom zjavenej viery ( Písmo Sväté,  apoštolskú Tradíciu), zamieta.

           Príklad:

• Už pri duchovnom základe posolstva Grálu každý kresťan zistí, že posolstvo Grálu je pre kresťanstvo neprijateľné a nebezpečné. Boh vo svojom slove varuje pred okultnými a ezoterickými praktikami, a odsudzuje ich, pretože sú ťažkým hriechom proti 1. Božiemu prikázaniu (porov. Dt 5; 18, 9-12, Ex 20)
• Abn-ru-shin sa Boho rúhavo staval na Božskú úroveň Krista, pokladal sa za „stelesnenie“ vôle Boha, zatiaľ čo Ježiš bol stelesnením Božej lásky. V Ježišovi sú údajne skryté dve osobnosti: Ježiš ako Syn Boží a Abd- ru-shin ako Syn Človeka. Obaja majú pochádzať z Božskej úrovne a obaja boli na zem vyslaní, aby ľudom odovzdali posolstvo. Pretože Kristus vraj hovorí o Synovi človeka, ktorý príde po ňom, považuje sa Bernhard práve za neho a za Immanuela.

• Kristovo posolstvo údajne takmer prišlo na zmar: bol brutálne zavraždený a jeho učenie sa zachovalo len vo veľmi „pokrivenej“ forme.
• Preto bol Abn-ru-shin „vyslaný“, aby ľudstvu daroval „možnosť spásy“, „čistú božskú zvesť“, čo má byť  vlastne posolstvo Grálu.
• Kristova vykupiteľská smrť údajne nemá nič spoločné so zástupným utrpením: „Ukrižovanie predsa nebolo žiadnou obeťou.“
• V hnutí je vidieť jasný náboženský synkretizmus: spájanie sa s Budhom, s Mohamedom.
• Organizácia má okultný, nie biblický pohľad na Boha a človeka:

Boh: Podľa nej je „Boh“ zdrojom „žiarenia“, ktoré je zodpovedné za stvorenie. „Boh“ nie je dobromyseľným otcom, ktorý v dobrom rozmare odpustí, ak je poprosený. Je to bez bytostná mocnosť, obrovské more šľahajúcich plameňov, ku ktorému sa žiadny človek nemôže priblížiť (nezniesol by obrovský tlak a teplo).

Človek: Vraj vznikol zo vzdialených výbežkov božieho vyžarovania a dostal do tela dušu, ktorá bola pripravená evolúciou. Človek sa má podľa Bernharda riadiť citom, nie rozumom. Počas jedného života sa nemôže zdokonaliť tak, aby vošiel k „Bohu“ v nepoškvrnenom rúchu. Preto sa musí na zem opakovane vracať. Od „Boha“ ho delia celé svety. Je ale v raji šťastný.

Z mnohých týchto bludných tvrdení je vidieť, že náuka hnutia Grálu nemá nič spoločné s pravdivým učením Kristovho evanjelia, svätých apoštolov, svätých mučeníkov a pravoverných cirkevných koncilov.

Krátka kresťanská apológia

Je potrené povedať, že Ježišovo posolstvo o spáse neprišlo na zmar a jeho učenie sa cirkvou nepokrivilo. Naopak: V súčasnosti máme jasné fakty (profánne aj kresťanské), že Biblia aj cirkev vyznávali pred viac ako 2000 rokmi, tú istú vieru v Ježiša Krista, ktorú cirkev vyznáva aj dnes. (viac TU) Bernhardt je tým, kto nepochopil správe učenie Krista a jeho apoštolov a zle ho interpretoval!

V jedinom Kristovi nie sú dve osobnosti, ale len jedna osoba, a to druhá osoba Svätej Trojice, ktorá má božskú (pravý Boh) a zároveň i ľudskú prirodzenosť (pravý človek). Tak to chápali sv. apoštoli a tak to definovala aj cirkev (Napr. Efezský koncil 431; IV. Chalcedónsky koncil, 451) Túto náuku popieral napr. Nestor, ktorý hlásal, že v Kristovi sú prítomné dve osoby: božská a ľudská. Efezský koncil Nestorove náuky odsúdil. No Abn-ru-shin svojim kacírstvom Nestora ďaleko prevyšuje! Sv. Klement Rímsky (†101) o jednote Ježišovej osoby hovorí: „Či nemáme jedného Boha a jedného Krista a jedného Ducha milosti?“ (Epistula ad Corinthios 46, 6). A sv. Atanáz (+373): „Kristus konal zázraky na základe svojej božskej prirodzenosti a trpel na základe prirodzenosti ľudskej; avšak obidva tieto skutky konal jeden Kristus“ (Epistula ad Serapionem 4, 14).

Čo sa týka mesiášskej osoby Ježiša, tak všetky starozákonné proroctva o mesiášovi (Synovi človeka a Emanuelovi) sa vyplnili len na Pánovi Ježišovi a aj On sám ich vzťahoval len na seba a nie na akúsi osobu Abn-ru- shina.

Ježiš jasne svojim svätým životom, zázrakmi, ale najmä svojou vykupiteľskou smrťou za hriechy sveta na kríži a tiež svojim zmŕtvychvstaním dokázal, že je skutočný a jediný, vlastný Syn Otca a prisľúbený Mesiáš, Vykupiteľ sveta.

Po svojom vzkriesení Ježiš povedal apoštolom: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch."  Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: "Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.“ Vy ste toho svedkami.“ (Lk 24, 44-48)

Abn-ru- shin zavrhoval tieto Kristove slová a za pravého Mesiáša pokladal seba. Tvrdí: „Ja som to, Imanuel, Syn Človeka.“ Tým sa očividne vyhlásil za falošného proroka a falošného mesiáša!

Preto sa na Oscara Bernhardta jednoznačne vzťahujú varovné slová Pána Ježiša: „Keby vám vtedy niekto povedal: “Hľa, tu je Mesiáš, hľa, tamto je,” neverte. Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. Vy sa však majte na pozore!“(Mk 13, 21-23)

Aj sv. evanjelista Matúš vo svojom evanjeliu píše, že proroctvo o zasľúbenom Emanuelovi, čiže pravom a jedinom Mesiášovi, sa vyplnilo iba na JEŽIŠOVI. Podľa Matúša anjel povedal sv. Jozefovi, pestúnovi Ježiša Krista, o Kristovi a jeho prečistej Matke, Panne Márii: „To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: "Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami.“ (Mt 1, 22-23)

Iný dôkaz, že Osoba Syna Božieho a Syna Človeka sa vzťahujú len na jediného a vlastného Syna Božieho, Ježiša Krista, a nie na dve rozličné osoby, pramení z otázky Veľkňaza, ktorú dal Ježišovi pri jeho zajatí a následnom vypočúvaní: „Veľkňaz sa ho znova pýtal: "Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?" Ježiš odvetil: "Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi." (Mk 14, 61–62) Ježiš jednoznačne slová z Danielovho proroctva o Synovi človeka odkázal pred veľkňazom na seba. Tak to chápal aj Veľkňaz a nesprávne to pokladal za rúhanie, čo Krista napokon stálo život.

Ako falošného proroka a mesiáša Abn-ru-shina usvedčujú aj jeho nenaplnené predpovede o blízkom konci sveta a o príchode Tisícročnej ríše.

Je jasné, že Oscar Bernardt bol jedným z predchodcov antikrista. Sv. apoštol Ján o nich píše:  „Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus (Mesiáš)!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna.“(1 Jn 2, 22)

Abn-ru- shin v podstate odmietal aj jedinečnosť spasenia v Ježišovi Kristovi.

Božie slovo ale svedčí (Apoštol Peter s inými apoštolmi):

„Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy (Židia) zavesili na drevo a zavraždili. Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov.“(Sk 4, 29- 31)

„Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase.“(1 Tim 2, 5-6)

„Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.“ (1 Jn 4, 10)

K orientálnym klamným učeniam o prevteľovaní a karme je vhodné dodať, že Biblia ich zamieta, lebo človek žije len jeden život, za ktorý sa raz po osobnej smrti bude na Božom súde zodpovedať (porov. Hebr 9, 27). Po Božom rozsudku nasleduje večnosť, a to buď v nebi, alebo v pekle. Očistec je len prechodný stav.

Pripomeňme ešte, že aj pohľad na Boha ako bez bytostného, je výsmechom jedinému, pravému Bohu v troch osobách, Najsvätejšej Trojice! (porov. Mt 28, 29) I falošné nevedecké teórie o evolúcii človeka aj stvorenia, sú popretím viery v Boha Stvoriteľa aj Biblie! (viď katolicky-postoj-k-evolucii) Okrem toho, hoci je človek hriešny, tak nie je pravda, že sa nesmie priblížiť k Bohu. K Bohu sa môžeme priblížiť len skrze Ježiša Krista, ktorý nás svojou spasiteľnou smrťou na kríži za naše hriechy zmieril a zjednotil s Bohom a pripravil nám miesto v nebi u Otca. Sv. Pavol o Ježišovi píše: „Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko; lebo skrze neho máme obaja (židia i pohania) v jednom Duchu prístup k Otcovi.“(Ef 2, 17-18) O tejto podstatnej pravde ale posolstvo Grálu mlčí.

Hnutie Grálu spásu v pravom Kristovom evanjeliu zavrhuje, a namiesto toho ju vidí vo svojich bludoch, ktoré ale vedú do večného pekla.

Čo je Grál?

Je to údajne miska, do ktorej Jozef  Arimatejský zachytil krv ukrižovaného Krista, kde sa má nachádzať akási vriaca tekutina, ktorá nikdy nepretečie. Podľa iných je to pohár (či misa) z veľkého smaragdu, ktorý Archanjel Michal získal z Luciferovej koruny, alebo kalich, v ktorom Kristus premenil víno na svoju krv pri poslednej večeri. Asi najviac sa Grál spája so stredovekou legendou o kráľovi Artušovi a rytieroch guľatého stola. Je zmesou keltskej mytológie s kresťanstvom.

Bernhardt nehovorí v učení o skutočnej miske alebo kalichu, ako to tvrdia legendy, ale nadväzuje na tradíciu tajomných mysliteľov, ktorí misku (Grál) začali chápať duchovne a hovorili o nej ako o sídle „Pravdy, Lásky a Skutočného Bytia.“ Tým sídlom má byť akýsi Hrad Grálu, ktorý je vraj na akomsi najvyššom vrchole modrého ostrova. Podľa neho sú okolo nášho celého vesmírneho systému ešte ďalšie sféry. Najbližšie nášmu vesmíru je vraj bytostná sféra, potom nasleduje duchovná sféra, na ktorú nadväzuje božská oblasť. Na hranici medzi božskou a praduchovnou sférou stojí práve hrad Grálu, vysnívaný nadpozemský svet, ktorý kontroluje to, čo prechádza z božskej oblasti do všetkých nižších oblastí sveta. Tam má byť tiež tá miska Jozefa Arimatejského, z ktorej údajne preniká vyžarujúcu sila, „Božia“ láska, ktorá sa ako vlny vylieva na celé stvorenie. Nad Grálom sa raz do roka údajne objavuje holubica.

Otázka: Čo povedať na Grál a na tzv. Hrad Grálu?

Odpoveď: Učenie o Grále je skôr výplod fantázie ako realita. (Pokiaľ teoreticky existujú dané posvätné misky, tak sú týmito heretickými hnutiami zneužité). Hnutia, ktoré boli a sú inšpirované pochybnými legendami o Grále, existovali už v minulosti, ako napr. gnostickí katari (11.-13. storočie), rytieri sv. Grálu, alebo Rád zlatého Grálu (O.G.A.). Spojitosť medzi Grálom a rádom templárov je otázna a veľmi nepravdepodobná.

Čo sa týka celkového mystického zanietenia okolo „zázračného“ predmetu Grálu,  tak  zabúda sa tu na dôležitú vec. Tí, ktorí ho šíria, sú zástancami okultizmu, nie pravého Božieho učenia! Satan, pyšný Lucifer, aby oklamal ľudské duše a odviedol ich od Boha, sa najmä v okultizme maskuje za „anjela svetla“. (porov. 2 Kor 11, 14; Iz 14, 12-15; Ez 28, 13-17)

Preto všelijaké mudrovanie okolo posvätného Grálu slúži len na to, aby bol človek odvedený od podstatných vecí, ako sú príprava na smrť, na Boží súd, na večnosť, spása v Kristovi, pokánie, či odpustenie hriechov v mene Ježiša Krista. Pre kresťana je to ďalší dôkaz, že tieto bájne vízie nie sú od Boha, ale od odvekého nepriateľa ľudského pokolenia.

Otázka: A čo povedať na tých rôznych duchov, božské bytosti, pra stvorenia, či tzv. bytostných (škriatkovia, víly...,), žijúcich v rôznych duchovných oblastiach podľa Abn-ru- shina?

Odpoveď: Buď sú to výmysly, alebo pokiaľ existujú, tak podľa Biblie sú tieto bytosti padlí anjeli – démoni, ktorých vedie už spomínaný diabol. Žijú v nadzemských, po nebeských oblastiach. (Ef 6, 11-13) Alebo iná možnosť je, že tieto temné sily sami inšpirovali tieto mytologické predstavy. Čo démoni robia? Podnecujú ľudí k nevere v pravého Boha, navádzajú ich k hriechom, a ak ľudia nerobia z toho pokánie, napokon ich po smrti vezmú do pekla.

Okultným a mytologickým predstavám o duchovných sférach a hrade Grálu, sa nápadne podobajú i mystické zážitky, ktoré mal bývalý hinduistický jogín, Rabindranath R. Maharadž. Ako sám neskôr po obrátení ku Kristovi svedčí, všetky mali svoj základ v úcte zlých duchov (teda hinduistických božstiev). ...V každodennej meditácii som začal vnímať psychedelické stavy, počul som nadpozemskú hudbu a navštevoval dokonca i tajuplné planéty, kde so mnou hovorili bohovia (démoni!) a povzbudzovali ma, aby som sa usiloval o dosiahnutie ešte vyšších stupňov vedomia... Sebazaprenie, ktoré podporuje východný mysticizmus, sa zakladá na mylnom pojatí, že jediným problémom človeka je chybné myslenie. Človek sa musí naučiť poznať, že je bohom...Toto nebolo riešenie, ale satanova lož...Aká nezmerná slepota, považovať východný mysticizmus za pravé osvietenie.“

Záver

Oscar Ernst Bernardt nemal Ducha Svätého, ktorý sa vraj raz nad ním vznášal v telesnej podobe ako holubica, ale mal ducha New Age - ducha antikrista. Gnostik Abn-ru-shin nebol služobníkom pravého svetla – Pána Ježiša Krista (Jn 1,9), ale služobníkom temných síl - zlých duchov.

Ak členovia posolstva Grálu chcú ísť do Božieho kráľovstva, musia vyznať predovšetkým pravú vieru v Najsvätejšiu Trojicu, vyznať Kristovi svoje hriechy, oddeliť sa od svojho zakladateľa, zrieknuť sa rôznych okultných démonov aj mnohých heréz, a prijať do svojho srdca vierou Ježiša za osobného Pána a jediného Spasiteľa sveta. Apoštol Peter svedčí o najsvätejšom mene Ježiš:

„A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Sk 4, 12)

Hlavná použitá literatúra

NOVOTNÝ, Tomáš – VOJTÍŠEK, Zdeněk. Základní orientace v nových náboženských směrech. Praha: Oliva, 1995. 10 – 13 s.

MULÍK, Peter. Neregistrované cirkvi a náboženské spoločenstvá – sekty v Slovenskej republike a formy ich pôsobenia. Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi, 1997. 23 s.

Kol. aut. Malý slovník siekt, Kostelný Vydří: Karmelitánske nakladatelství, 1998. 91 – 92 s.

DANCÁK, František. Boh jediný a Trojjediný. De Deo uno et Trino. Prešov: Petra, 2000. 101 s.

WOLF, Josef. Kdo je kdo není v hnutí Nového věku. Svět náboženství a duchovných směrů na konci milénia. Votobia Praha, 2000. 74 – 81 s.

PEJŘIMOVSKÝ, Josef. Náboženství. Původ, Zkoumáni, Srovnávaní. Olomouc: Matice cyrilometodějská, 1998. 161 s.

VOJTÍŠEK, Zdeněk. Posolstvo Grálu. Rozmer, 3/1999. 9 – 12 s. Dostupné na https://rozmer.sk/sk/articles/show/688.

RUCKI, Štěpán. Alternativní medicína - pomoc nebo nebezpečí? Praha: Návrat domu, 2000. 82 – 83 s.