Postoj Ex – kardinála Bergoglia k židom
V súčasnej dobe sa takmer všade stretávame s názorom, že židia sú naši bratia. Už od druhého Vatikánskeho koncilu na potvrdenie takéhoto vyjadrenia začali postupne prebiehať spoločné „modlitebné“ stretnutia cirkevných predstaviteľov so židmi. Túto líniu podporuje aj pseudopápež František.
Tieto mätúce vyjadrenia a gestá v skutočnosti popierajú katolícku vieru i Cirkevnú Tradíciu.
Kto je bratom kresťana? Pán Ježiš hovorí: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho“. (Lk 8, 21) a tiež: „Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach je môj brat...“ (Mt 12,50) Toto žiaľ, príslušníci súčasného židovského náboženstva nerobia, lebo podstatou súčasnej „židovskej“ viery je práve odmietanie Ježiša ako Mesiáša.
Čiže dnes, keď sme svedkami toho, ako židovský národ neprijíma Ježiša ako Božieho Syna a pokladá ho za podvodníka, nemôže dôjsť k spáse! Svätý Ján hovorí: „Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna. Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca.“(1 Jn 2,22-23) Apoštol Ján jasne píše, že ak niekto uverí v Ježiša ako Spasiteľa a Pána a dá mu svoje hriechy, bude mať večný život. Kto ale vedome odmieta Spasiteľa a nechce konať pokánie z hriechov, vyberá si cestu do večného zatratenia v pekle, pred ktorou nás Spasiteľ prišiel zachrániť.
Kresťania preto nemôžu tvoriť vnútornú jednotu s vyznávačmi judaizmu, keď títo neuznávajú Ježiša, a ani nemôžeme mať s nimi toho istého Boha Otca, ako sa falošne tvrdí z úst apostatickej cirkevnej hierarchie. Jedinou záchranou pre židov je pokánie a viera v Ježiša Krista. „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“(Mk 16,16)
Svätý mučeník Justín (†166) v diele Dialóg s Tryfónom, židovským rabínom, ktorý vytýkal kresťanom, že opustili Boha a išli za človekom Ježišom, dokazuje: „Boh pre nás kresťanov nie je ten istý ako pre vás židov. Ale čítal som v Písme, že príde konečný zákon a zmluva najdokonalejšia zo všetkých, teda tá, ktorú majú teraz zachovávať všetci ľudia, čo chcú obsiahnuť Božie dedičstvo. Kristus nám bol daný, večný to a konečný zákon, za ktorým už niet ani zákona, ani predpisov, ani prikázaní. Že Ježiš je Mesiáš, ktorého očakávali židia, to vyplýva z Písem, kde sa predpovedali hlavné udalosti jeho života od narodenia až po smrť, jeho vzkriesenie a slávne nanebovstúpenie. Tento Mesiáš sa zaiste objavil najprv v ponížení a utrpení, ale druhý raz sa ukáže v sláve. A ak by chcel niekto dôkazy, že Ježiš je už víťazom, nuž či nie jeho milosťou sa to stalo, že ľudia sú vytrhnutí z otroctva zla? Vidíme dobre, že ľudia v samom mene ukrižovaného zriekajú sa modiel, idú k Bohu a zotrvávajú až do smrti vo vyznávaní svojho náboženstva. Podľa jeho skutkov, podľa sily, ktorá ich sprevádzala, všetci môžu pochopiť, že On je novým Zákonom, novou Zmluvou, nádejou tých, čo vo všetkých národoch očakávajú dobré veci Božie, lebo opravdivým, duchovným pokolením izraelským sme my, ktorých tento Kristus ukrižovaný priviedol k Bohu. A toto dielo je dielom Božím.“
Súčasná cirkevná hierarchia na čele s antipápežom Františkom šíri falošnú jednotu nielen so židmi, ale aj s ostatnými náboženstvami preto, lebo vedome pošliapala základné katolícke pravdy, ako Božstvo Kristovo a výlučnosť spasenia len v Kristovi. Iba ten je kresťan – katolík, kto vyznáva Syna Božieho a verí v Jedinú cestu do neba – Ježiša Krista. (Jn 14,3) Kto neverí v Ježiša, popiera ho, alebo tvorí jednotu s nekresťanskými náboženstvami, nemá Kristovho Ducha, ale má ducha klamného – ducha antikrista!
František 13. februára povedal na stretnutí s členmi delegácie Amerického židovského výboru na adresu Dokumentu z Druhého Vatikánskeho Koncilu - Nostra Aetate, že tento text je „referenčným bodom pre vzťahy s našimi staršími bratmi,“ a že „mám nádej, že v seminároch a formačných strediskách katolíckych laikov sa bude naďalej dariť štúdiu vzťahov so židovstvom...
I pri nedávnej návšteve Svätej zeme oslovil dvoch vrchných rabínov v Jeruzaleme : „Je dobre byť medzi bratmi! Ak títo bratia sú staršími bratmi, je to ešte lepšie.“
Je toto katolícke učenie? Nie, toto je heretický názor. František ponecháva veriacich judaizmu v hriechu nevery v Krista a vedome im zamlčuje pravdu o Pravom Mesiášovi a Bohu. Preto je každý katolík povinný sa na základe Písma Svätého i Tradície oddeliť od tohto apostatu – odpadlíka od kresťanskej viery!
Božie Slovo i celá Tradícia Cirkvi má k judaizmu celkom jednoznačný názor: Ak túžia židia byť spasení, musia činiť pokánie zo svojich hriechov a uveriť radostnej zvesti Ježiša Krista, ktorý jediný je Spasiteľ a Pravý Boh.
To, že Boh je obdivuhodný vo svojich svätých, a že „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“(1 Tim 2,16), hovorí i nasledujúci príbeh zo života svätého Bazila Veľkého o obrátení istého žida menom Jozef.
V Cézarei žil jeden žid menom Jozef, veľmi šikovný lekár, ktorý chorému tri aj viac dní pred smrťou vedel povedať hodinu, v ktorú zomrie. Bazil sa s ním často rozprával a chcel ho pohnúť k prijatiu svätého krstu, no Jozef vždy odpovedal: „V ktorej viere som sa narodil, v tej chcem aj zomrieť.“ Keď aj Bazilovi nadišiel čas zomierať, Svätý ochorel, zavolal Jozefa, akoby potreboval jeho lekársku pomoc, a povedal mu: „Jozef, čo si myslíš o mne?“ Ten vyšetril Svätého a domácim povedal: „Všetko pripravte na pohreb, lebo o chvíľu zomrie.“ Bazil na to: „Jozef, nevieš, čo hovoríš!“ Žid: „Ver mi, vladyka, že kým zájde slnko, ty zomrieš.“ Bazil sa ho ešte opýtal: „A ak do zajtra nezomriem, dáš sa pokrstiť?“ Žid, ktorý si bol istý, odpovedal: „Tu ti, vladyka, prisahám, že ak sa dožiješ do zajtra, budem súhlasiť s krstom.“ Bazil sa pomodlil, aby mu Boh kvôli spáse žida – lekára dal dožiť do zajtra. A Pán Boh jeho modlitbu vypočul. Na druhý deň Bazil poslal po Jozefa a ten, keď videl, že Bazil je živý, padol mu k nohám a volal: „Veľký je kresťanský Boh a niet iného Boha, okrem neho. Preto sa zriekam židovstva a prestupujem na pravú kresťanskú vieru. Svätý Otče, prikáž ma pokrstiť!“ Bazil hovoril: „Ja sám ťa svojimi rukami pokrstím.“ Žid, keď na neho pozrel, povedal: „Sily ťa úplne opustili a ty, vladyka, sa nemôžeš ani pohnúť a chceš ma pokrstiť?“ Bazil odpovedal: „Máme Stvoriteľa, ktorý nás posilňuje!“ Bazil vstal zo svojho lôžka, odišiel ešte do chrámu, tu v prítomnosti mnohých ľudí pokrstil žida a nazval ho Jánom. Potom ešte slávil Službu Božiu, svojim veriacim ohlasoval Božie slovo a lúčil sa s nimi. Dal im posledný bozk a odpustenie, za všetko poďakoval Bohu a majúc ešte na perách slová vďaky odovzdal svoju dušu do Božích rúk a dňa 1. januára 353 skonal v Pánovi v 45. roku svojho života.
Božie slovo svedčí „A toto svedectvo je, že Boh nám dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život.“(1 Jn 5,11-12)
Rehoľníci SBM Žilina, 5.6.2014
Sťahuj: Postoj ex - karidnála Bergoglia k židom