Príbehy a výroky zo života svätých 8.
„Ako by mi mohol odoprieť potrebné milosti Ten, čo toľko urobil a vytrel, aby ma spasil?“
(Sv. Bonaventúra)
„Niet dreva, ktoré by bolo schopnejšie roznietiť a udržovať v nás oheň lásky Božej, ako drevo svätého kríža.“
(Sv. Ignác z Loyoly)
„Rany Ukrižovaného sú ústami, ktoré jasne hovoria, ako treba pre Nebo trpieť.“
(Sv. František Saleský)
„Keby som si mohla želať návrat do pozemského života, želala by som si to len preto, aby som mohla z lásky k Bohu voľačo trpieť.“
(Sv. Terézia po svojej smrti v rozhovore s jednou dušou)
„Vedz, že môjmu Otcovi sú najmilšie tie duše, ktoré sú utrpeniami najviac navštevované.“
(Ježiš hovorí sv. Terézii Avilskej)
„Každá námaha je nepatrná, keď ide o to, aby sme si získali nebo.“
(Sv. Jozef Kalazanský)
„Svätá Gertrúda sa pýtala Pána, čo by Mu mohla a mala obetovať, aby sa Mu čo najviac zaľúbila. A Pán jej odpovedal: „Dcéra moja, nič milšieho mi nemôžeš obetovať, ako keď trpezlivo znesieš všetky súženia, ktoré ti pošlem.“
O potrebe dobrých skutkoch vykonaných v posväcujúcej milosti, ktoré nám môžu pomôcť k spáse
Istý muž — tak rozpráva sv. Ján Damascénsky — mal štyroch priateľov, ktorých mal úprimne rád. Jedného z nich mal rád menej ako ostatných, a práve ten mu najviac pomohol. Keď sa totiž dostal pred súd a bol obvinený zo zločinu, potreboval nejakého zástancu, ale ho nenašiel. Prvý priateľ zatvoril pred ním dvere. Druhý ho poľutoval a potešil, ale k súdu nešiel. Tretí zaplakal nad ním, odprevadil ho až pred súdnu budovu, ale tam sa obrátil a odišiel domov. No a nakoniec požiadal o pomoc toho štvrtého, ktorého vôbec nemal v láske. Ten nad všetko očakávanie išiel s ním pred súd, obránil ho a vymohol mu slobodu.
Toto podobenstvo sv. Jána Damascénskeho skrýva pre nás krásne poučenie. Obžalovanými sme vlastne všetci, lebo sme všetci prestupovali zákony Božie v svojom živote. Raz príde deň súdu a naše oči pred súdnou stolicou Božou budú hľadať nejakého zástancu. Nuž, čo urobia vtedy naši priatelia: rozkoš, zlato, príbuzenstvo? Rozkoš nás opustí. Za zlato si kúpime rubáš do hrobu. Príbuzní na nás zabudnú. Len dobré skutky nás odprevadia za hrob a len tie budú za nás hovoriť pred súdnou stolicou Božou.
Spracované a upravené zo zdrojov:
SV. ALFONZ LIGUORI. Cesta Lásky. Michalovce: Misionár, 1994.
KLIMAN, Andrej. Náboženská čítanka pre mládež. II. Vyd. Trnava: KNÍHTLAČIARNE SPOLKU SV. VOJTECHA, 1942.
