Príbehy a výroky zo života svätých 9.
„Boh je vo všetkom dokonalý, rovný sebe samému, celé svetlo, celý rozum, celá podstata a prameň všetkých dobier.“
(Sv. Irenej)
„Boh je spravodlivý vo všetkom, múdry nadovšetko, dokonalý vo všetkom.“
(Sv. Ambróz)
„Božia podstata je dokonalá, nič jej nechýba z dobra, múdrosti a moci, je bez počiatku, bez konca, večný, neobmedzený – krátko, absolútne dokonalý.“
(Sv. Ján Damascénsky)
„Všetko stvoril Boh z ničoho, aby z jeho diel bola poznaná a pochopená jeho veľkosť. Ako totiž dušu v človeku nevidieť, lebo je pre ľudí neviditeľná, ale pohybom tela sa poznáva, takisto Boh nemôže byť videný ľudskými očami; avšak môže byť poznaný prozreteľnosťou a jeho skutkami...“
(Sv. Teofil Antiochijský)
„Božie roky sú Božia večnosť; Božia večnosť je samotná jeho podstata, ktorá v sebe nemá nič premenlivého. Nie je tam nič minulého, ako by už viac nebolo; nič budúceho, ako by to ešte nebolo. Tak je len „Je“, t. j. prítomnosť.“
(Sv. Augustín)
„Boh sa ani nezmenší ani nezväčší, keď sa mu niečo uberie alebo niečo pridá, lebo každý prídavok, obvyklý pri vzraste, nemá miesta u nekonečného.“
(Sv. Gregor Nyssenský)
Slová sv. carihradského patriarchu Jána Zlatoústeho, svojim veriacim, pred jeho vyhnanstvom do Pityus, dnes Sochumi, (Gruzínsko), kde 14. 9. r. 407 zomrel od vyčerpania a trýznenia za vieru v Božieho Syna a Spasiteľa sveta Ježiša Krista.
„Bratia a sestry, ohrozujú nás mnohé vlny a prudké búrky, ale sa nebojíme utonutia, pretože stojíme na skale. Nech zúri more, skalu nemôže rozbiť. Nech povstávajú vlny, Ježišovu loď nemôžu potopiť. A čoho by sme sa mali báť? Či azda smrti? Mne žiť je Kristus a zomrieť mi je zisk. Alebo vyhnanstva? Pánovi patrí zem i jej plnosť. Alebo zhabania majetku? Nič sme si nedoniesli na svet a nič si odtiaľto nemôžeme odniesť. Strašiakmi tohto sveta pohŕdam a všetky jeho majetky sú mi na smiech. Nebojím sa chudoby, netúžim po majetku. Nebojím sa smrti ani si neželám žiť, iba k vášmu prospechu, milí moji. Preto pripomínam prítomné nepríjemnosti a prosím o vašu lásku, aby ste mali dôveru v Pána.
Máme jeho záruku, veď sa neopieram o vlastné sily. To je moja opora, moja istota a pokojný prístav. Aj keby celý svet bol v zmätku, ja mám záruku v jeho slovách: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Kristus je so mnou, koho sa mám báť?
Aj keď sa proti mne vzbúri vlnobitie alebo more, alebo zúrivosť vládcov, to všetko je slabá pavučina. Stále hovorím: Pane, staň sa tvoja vôľa; chcem robiť iba to, čo si ty praješ. Toto je moja ochrana, toto je moja nehybná skala, moja pevná opora. Nech sa stane iba to, čo chce Boh. Ak ma tu chce ponechať, budem mu ďakovať, ak ma chce mať hocikde na svete, aj vtedy mu budem vzdávať vďaky.
Naša výchova má smerovať k tomu, aby sme hrdinsky znášali skúšky a nevypytovali sa ako a prečo. To náleží samému Bohu, kedy ukončí naše trápenie. Našou vecou však je, aby sme s vďakou prijímali všetky navštívenia. Zbavme sa teda každej malomyseľnosti, lebo Boh všetko obráti na dobré, a preto mu vzdávajme vďaky.“
Zdroj:
Dancák, F.: Boh jediný a Trojjediný. De Deo uno et Trino. Prešov : Petra, 2000.
Stanko, V.: Svetlá 2000. 2 časť. Bratislava : Vydavateľstvo RODINA, 1993.
