Rozbor niektorých vysvetliviek od J. Heribana k prvej kapitole Genezis
„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“(Gn 1,1)
Citácia J. H.: „Pri čítaní biblického textu (ako Boh stvoril svet a za šesť dní ho usporiadal a upravil) je potrebné si uvedomiť, že nie je vedeckou správou, že je plný symbolickej reči, ktorú je potrebné exegeticky správne vyložiť, a že jeho rozprávanie nie je „lineárne“, ale sa v ňom prekrývajú rozličné vrstvy, literárne druhy, historické epochy a rôzne druhy reality.“
Komentár: Pri úvodných poznámkach ku Knihe Genezis zostáva katolícky čitateľ prekvapený, pretože pri takomto výklade nevie, čo si má o tom myslieť. Jednoduchý záver je zrejme taký, že môže veriť rôznym moderným „vedeckým“ výkladom o stvorení sveta, len nesmie tvrdiť, že to, čo hovorí Biblia o stvorení sveta a človeka tak, ako je to tam napísané, sa aj doslovne stalo; inak by bol označený za fundamentalistu alebo bigotného náboženského fanatika! Hneď na úvod sa teda kresťanovi rúca skrze mätúci výklad viera v Božiu všemohúcnosť a v pravdivosť Božieho slova. Hoci udalosť stvorenia sveta nechce byť vedeckou správou, ale prejavom Božej lásky k človekovi, predsa nemáme dôvod pochybovať, že sa stalo tak, ako nám ho Mojžiš skrze Božie vnuknutie napísal. Navyše opis o stvorení si nijako neprotirečí s vedeckým bádaním. Práve naopak. Pápež Lev XIII. hovorí: „Majte verne na pamäti, že ten Boh, ktorý je stvoriteľom a spravovateľom všetkého, je i pôvodcom Písma; nemožno preto uviesť nič z prírody, nič z dejepisných pamiatok, čo by skutočne odporovalo Písmu.“(N.u.m.)
Citácia J. H.: „Preto treba pamätať na „literárny“ zmysel jeho textu, na zmysel, aký mu dal cez výrazové prostriedky ľudského autora jeho pôvodný autor – Boh.“
Komentár: Opäť sa nám prízvukuje, že nemôžeme chápať správu o stvorení tak, ako nám ju Písmo Sväté podáva, lebo autor to mohol pri jeho písaní v kontexte jeho doby a výrazových prostriedkov myslieť aj inak. Iste, sú miesta v Biblii, ktoré k nám hovoria obrazne, v podobenstvách alebo symbolicky, aby sa bližšie vysvetlila Božia pravda. Ale sú Biblické state, ktoré máme prijať doslovne, lebo inak sa ani vyložiť nedajú, a v opačnom prípade by kresťanskej viere nedávali zmysel. Toto sa týka biblickej správy o stvorení sveta a človeka.
„Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.“(Gn 1,2)
Citácia J. H.: „O Bohu hovorí Božie zjavenie väčšinou obrazným spôsobom, vlastným človeku tých čias, a potom ľudská reč nemá vyjadrovacie prostriedky, primerané Božej skutočnosti. To platí aj o zvrate „Duch Boží sa vznášal nad vodami“, ako prameň poriadku, svetla a krásy.“
Komentár: Heriban hovorí, že svätopisec nemohol svojimi vyjadrovacími prostriedkami správne hovoriť o Bohu, lebo ľudská reč ho nemôže skutočne opísať, a preto o ňom ako i o tzv. zvrate, že sa Boží Duch vznášal nad vodami, hovorí len obrazne. Takýto zavádzajúci výklad je v podstate odpadnutím od kresťanskej viery a popretím učenia Svätých otcov. Boh sa nám zjavil skrze svoje slovo, tak ako nám to skrze pisateľov osvietených Svätým Duchom aj s ich prostriedkami neomylne zaznačil. Preto nemá význam o tom špekulovať a robiť Boha neschopného sa dať poznať cez ľudské vyjadrovacie prostriedky. Heriban teda tvrdí, že svätopisec nemohol poznať Božieho Ducha. Svedectvo Písma aj otcov o Tretej Božskej osobe je však jednoznačné. Biblista Hejčl vysvetľuje verš 2, „že Duch Boží je Boh, ktorý sa chystá usporiadať chaos. Vdýchnuť tvorstvu život, nové bytosti slovom (človeka slovom a dychom) oživiť. (Ž 33,6; Ž 104, 29-30)“ Sv. Ján Zlatoústy hovorí: „Duch Svätý zahrieval a oživoval vodstvo ako sliepka, ktoré sedí a dodáva životnú silu tomu, čo zohrieva.“ Teda kto neverí, že Duch Svätý sa skutočne vznášal nad vodami na počiatku stvorenia, nemôže sa nazývať kresťanom. Je zarážajúce, že v Jeruzalemskom preklade Písma Svätého do slovenčiny sa dokonca v tomto verši vôbec nehovorí o Duchu Svätom, ale len o vánku Božom!
Z Božieho stvoriteľského diela je nám zjavené, že stvorenie bolo učinené nielen nebeským Otcom, ale aj Synom Božím a Duchom Svätým, teda celou Najsvätejšou Trojicou, ako o tom svedčí Biblia i Tradícia cirkvi.
„A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty. Takto boli ukončené nebo a zem a všetky ich voje.“ (Gn 1,36; 2,1)
Citácia J. H.: „Šesť biblických dní je šesť časových rozpätí. Deň je ohraničený večerom a ránom. Biblický deň teda začína sa ráno a končí opäť ráno.“
Komentár: Heriban má pravdu, keď tvrdí, že deň je ohraničený večerom a ránom. Čo si ale predstaviť pod šiestimi časovými rozpätiami? Podľa jeho ďalších výkladov zrejme to, že svätopisec tu nehovorí o doslovných šiestich dňoch, ale o neurčitých časových úsekoch tvorenia Božích diel, ktoré môžu trvať tisíce alebo milióny rokov. Biblista Hejčl má k tomu ale iné, správne vysvetlenie pri výkladoch českej Biblie: „Zmienka, že v každom dni, v ktorom nastal večer a ráno, nasvedčuje tomu, že svätopisec mal na mysli deň prirodzený, ktorý sa strieda s nocou, a že sotva chcel slovom „deň“ označiť nejakú snáď tisícročnú periódu, že by teda „ráno“ znamenalo „počiatok“ a „večer“ „koniec“ tohto časového oddielu.“(Str. 30) Toto potvrdzuje aj hebrejský text prvej kapitoly Genezis, kde je pre slovo deň použité slovo – yom, ktoré sa často spája s výrazom „večer a ráno“. Slovo yom znamená bežný deň, teda úsek 24 hodín. V hebrejčine sa vyskytujú aj slová pre dlhšie, nevymedzené časové úseky, ako olam, alebo kedem, tieto však nie sú v prvej kapitole Genezis uvedené. Čiže súčasný „vedecký“ názor, podľa ktorého svet existuje milióny rokov, neobstojí. Je to len výmysel ateistickej evolučnej teórie, ktorá klame ľudí, aby neverili v Boha stvoriteľa a spochybnili Božie zjavenie v Biblii.
Citácia J.H.: „Avšak toto ohraničenie jednotlivých diel Božích dňami je úmyselne volené, lebo svätopisec šiestimi dňami Božej práce chce dať príklad svojim súkmeňovcom, aby šesť dní pracovali a v siedmy odpočívali a zasvätili ho: „Spomeň na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil“(Ex 20,8-11)
Komentár: Heriban tvrdí, že svätopisec musel ohraničiť tvorbu jednotlivých Božích diel šiestimi dňami Božej práce, i keď to tak podľa neho nebolo, aby dal svätopisec príklad svojim súkmeňovcom, šesť dní pracovať a v siedmy odpočívať. Toto je lož.
Prečo teda Pán Boh šesť dní tvoril svet a v siedmy odpočíval? Odpoveď dáva kolektív autorov v publikácii Kniha Odpovedí – Dvadsať najčastejších otázok k stvoreniu, evolúcii a knihe Genezis a odpovede súčasných vedcov: „ Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho.“(Ex 20,11). Sedemdňový týždeň nemá žiadne opodstatnenie mimo Písma. V tomto starozákonnom oddiele prikazuje Boh svojmu ľudu – aby šesť dní pracovali a jeden odpočívali – preto úmyselne tvoril všetko po celých dlhých šesť dní. Dal tak príklad človeku. Náš týždeň má vzor v tomto princípe. Keby teda stvoril všetko behom šesť tisíc alebo šesť miliónov rokov, potom tisíc alebo milión rokov odpočíval, mali by sme vskutku zaujímavý týždeň.“(Str. 40)
Rehoľníci SBM 28. 7. 2014
Sťahuj: Rozobratie niektorých poznámok k 1. kap. Genezis od J.Heribana