Rozbor úvodu do Listu Hebrejom od Jozefa Heribana
Autor v úvode uvádza rôzne odlišnosti tohto spisu od iných Pavlových listov.
Citácia: „Pre tieto rozdiely, ktorými sa list Hebrejom líši od Pavlových listov, väčšina moderných biblistov zastáva názor, že spis pochádza pravdepodobne z okruhu pavlovskej tradície, ale jeho autorom nie je Pavol.
Odpoveď: I keď sa tento list v istých veciach líši od ostatných listov sv. Pavla alebo aj to, že sa Pavol nenazýva autorom listu, ešte neznamená, že ho nenapísal. Prečo sa Pavol hneď neoznačuje za autora? Svätý Klement Alexandriský (+211) tvrdí: „Pretože Pán, apoštol všemohúceho Boha (Hebr 3,1), bol poslaný k Hebrejom, Pavol, ako apoštol poslaný k pohanom, zo skromnosti tam nepíše apoštol Hebrejov“. (Porov. Eus. Caes., H. E. 6, 14,2). Autorstvo Pavla v tomto liste napr. vidieť i z toho, že na konci spisu nazýva Timoteja svojim milovaných bratom a označuje ho za svojho sprievodcu. Ako si vysvetliť ďalšie špecifiká tohto listu, napr . jeho sloh, zložene listu, alebo jeho čistú gréčtinu, v ktorej bol napísaný? Origenes(+ 254) tvrdí: „Keby som chcel vysvetliť svoju mienku, povedal by som, že myšlienky sú apoštolove, ale reč a zloženie sú niekoho, kto si pamätal apoštolské učenie a vysvetlil Majstrove slová.“ (Porov. Eus. H. E. 6, 25, 13).Kto to však je? Niektorí tvrdia, ako tvrdí i Heriban, že „viacerí pripisujú List alexandrijskému Židovi Apollovi, ktorý bol znalcom Písem a vynikajúcim rečníkom...“. Iní tvrdia, že to mohol byť Lukáš, alebo Klement Rímsky. Čo to znamená? Môže to znamenať to, že Pavol naštylizoval list sám, ale ústne a možno i písomnými poznámkami povedal spomínaným osobám tie myšlienky, ktoré chcel odovzdať kresťanom z Palestíny. Oni k jeho výzve mohli napísať list, ktorý potom apoštol prečítal, doplnil a schválil. Origenes o týchto úvahách však hovorí, že „pravdu o tom vie iba Boh.“ Toto vysvetlenie však vôbec neznehodnocuje a nepopiera autorstvo apoštola národov, ako to mylne tvrdí Heriban.
Citácia: „List Hebrejom bol napísaný pravdepodobne v r. 80-90...
Odpoveď: Z toho, čo sa píše v liste, tzn. že v chráme sa ešte stále konali bohoslužby a zem ešte nebola zmietaná väčšími nepokojmi sa dá usudzovať, že list bol napísaný pred zborením chrámu roku 70 a pred vypuknutím nepokojov v Palestíne roku 67. Preto tento údaj je od Heribana je nepravdivý.
Citácia: „na Západe sa dlhší čas diskutovalo o tom, či je Pavol jeho autorom(napr. Irenej, Hypolit, Tertulián)“.
Odpoveď: Prameň pochybností asi od 2. do 4. stor. u niektorých cirkevných predstaviteľov na západe bol buď preto, lebo niektoré miesta z listu zneužívali bludári na šírenie svojich bludov alebo v tom, že spis bol dosť neznámy. Napr. rímsky kňaz Gájus (r. 200) tento list v dišpute s montaistom Proklom zavrhol. Keď však vo 4. storočí prichádzali do bližšieho styku východní i západní biskupi kvôli odvráteniu ariánskeho bludu a dochádzalo k výmene názorov, taktiež v otázke listu Hebrejom, presvedčenie východných otcov a spisovateľov nikdy nikým neprerušené o tom, že tento list patrí do zbierky svätých kníh, rozptýlilo niektoré pochybnosti a mlčanie o tejto veci v západných krajinách. Treba zdôrazniť, že východná cirkev vždy považovala sv. Pavla jednoznačne za autora listu Hebrejom!
Svedectvá o Pavlovom autorstve:
Tradícia východnej cirkvi
1. Klement Alexandrijský svedčí, že list je Pavlov, ale pôvodná reč bola hebrejská a sv. Lukáš ho preložil do gréčtiny.(Porov. Euz. VI, 14)
2. Svätý Atanáz (Orat. Contra Arianos, II. 1,6,7);
3. Svätý Cyril Jeruzalemský (Katech. 10,18);
4. Svätý Epifán (Haer. 42,12);
5. Svätý Bazil Veľký (Adv. Eunom. 1,14,18);
6. Svätý Gregor Naziánsky (Carm. De Sor. 35);
7. Svätý Gregor Nysský (Adv. Eunom. I.);
8. Svätý Ján Chryzostom (In Prolog. Ad Hebr.)
Dôležité je i to, že od 4. Storočia nikto nepopieral kánoničnosť tohto spisu (tzn. zaradenie Cirkvi do kánonu- zoznamu spisov Svätého Písma).
Tradícia západnej cirkvi
1. SvätýHilár(De trinit. 4,11n);
2. Svätý Rufín (Symb. Apostol. 37);
3. Svätý Pacián (Ep. 3,13);
4. Svätý Hieronym (Com. In Tit. 2,2; in Is 6,9 a inde)
List Hebrejom spomínajú i dôležité kódexy: A, B, S (Alef), Chester Beatty. (Kódex je papyrusový alebo pergamenový rukopis - odpis biblických kníh z pôvodiny). V kódexe Chester Beatty, ktorý bol nájdený v Egypte, sa list Hebrejom nachádza medzi Pavlovými listami na druhom mieste, hneď za listom Rimanom. Tento kódex pochádza z obdobia okolo roku 200.
Biblická komisia z 24. VI. 1914 vyhlásila, že autorom listu Hebrejom je svätý Pavol (Ench. Bibl. n. 416-418, p- 129- 130).
Tridentský i Vatikánsky koncil vyhlásili tiež list sv. Pavla Hebrejom za kánonický a autorstvo pripisujú jasne svätému Pavlovi.( Ench. Bibl. n,59, p. 24; n. 59, p. 30).
Záver: Pánu Heribanovi nejde o pravdivé hľadanie vysvetlenia problému Pavlovho autorstva tohto listu, ale len o pochybné prijatie mienky kritických „biblistov“, ktorí vedome odporujú Tradícii Cirkvi a mätú veriacich katolíkov.